Honosnosť na dvore Ľudovíta XIV
Barok (alebo nespisovne baroko) je označenie historického obdobia a umeleckého slohu, ktorý mu dominoval. Tento sloh má pôvod okolo roku 1600 v Ríme. A v Európe prevládal v 17. a vo veľkej časti 18. storočia. Baroková móda sa vyžívala hlavne v honosnosti a veľkoleposti.
Odievanie počas tridsaťročnej vojny
Odievanie sa začalo meniť hlavne počas tridsaťročnej vojny. Vojaci križovali Európu a prinášali nové štýly. Odev sa stáva sa uvoľnenejším. Dôležitou súčasťou odevu bol plášť bez rukávov siahajúci ku kolenám. Mohol byť prehodený cez jedno rameno alebo zakrýval celú postavu. Nosil sa široký, mäkký klobúk, ktorý dovtedy nosili len švédski vidiečania. Okraj klobúku sa dal upravovať a zdobil sa perím. Základnou časťou mužského odevu bol kabátec, ktorý však už nemal vypchávky. Vojaci nosili aj šerpu. Tá určovala hodnosť. Veľmi módnymi sa stali čipky, ktorým sa zdobili goliere, manžety košieľ, ale aj topánky. Nohavice sa zbavili vypchávok a siahali pod kolená.
V 17. storočí boli najobľúbenejšími doplnkami remene a pracky. Remene a opasky sa nosili šikmo cez telo a pripevňoval sa ňu meč alebo munícia.
Muži si obúvali kožené čižmy zdobené ostrohami. Horná časť čižiem sa rozširovala do tvaru lievika.

Baroková móda – muži
V období baroka určoval módu dvor francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Ten sa vyžíval v luxuse, honosnosti a pompéznosti. Prejavovalo sa to v architektúre, umení, ale aj móde.
Vo Versailles nosili dvorania oblečenie z veľmi drahých materiálov (brokát, zamat, atlas) zdobené zlatou alebo striebornou výšivkou. Okrem toho si oblečenie zdobili čipkami a stuhami. Koncom renesancie muži začali nosiť trojdielny oblek, ktorý sa skladal z rovnakých častí ako ten dnešný – kabátec, nohavice, vesta.
Kabátec bol vlastne predchodca dnešného saka. Tesne priliehal k telu, od pása dole sa rozširoval a siahal ku kolenám. Tak ako na dnešnom saku mal kabátec vzadu rázporok, aby mohol muž pohodlne sedieť na koni. Rukávy boli ozdobené manžetami. Veľmi elegantnou a drahou záležitosťou sa stali gombíky. Vyrábali sa z drahých kovov a boli tak vzácne, že sa dedili z generácie na generáciu.
Vesta mala rovnakú dĺžku ako kabátec. Bola priliehavá a mala množstvo gombíkov. Pod vestu sa obliekala košeľa. Tá sa zdobila čipkou a to najmä na rukávoch, golieri alebo žabó.
Nohavice sa nazývali coullote a siahali po kolená. Po nimi sa nosili pančuchy. Efektnou ozdobou boli podväzky, ktoré pridržiavali pančuchy.


Mešťania nosili podobný odev ako šľachtici ale menej nákladný a pohodlnejší. Remeselníci a chudobní ľudia si oblečenie vyrábali sami z kožušiny alebo ľanu.
Parochne
Typické pre barok boli parochne. Tie sa natáčali a pudrovali. Boli vyrobené z ľudských vlasov alebo z konskej hrivy. Najvyššie boli v 90. rokoch 17. storočia. Vrchol sa neskôr rozdelil na dva časti. V roku 1710 sa vzadu sčesávala do troch prameňov. Pod nimi sa nosili ľanové čiapočky, ktoré sali pot. Klobúky sa moc nenosili keďže muži chceli nechať vyniknúť svoje parochne.
Baroková móda – ženy
Ženy nosili odvážne dekolty a úzky pás. To sa dalo docieliť živôtikom, ktorý bol vystužený rybími kosticami a jeho líniu vytvárala šnurovačka. Tieto šnurovačky boli veľmi nezdravé. Ženy mali veľmi úzky pás, čo deformovalo vnútorné orgány a často dochádzalo aj k mdlobám z nedostatku kyslíka. Výstrih na živôtiku bol oválny alebo štvorcový. Prsia boli vysoko vyzdvihnuté. Rukávy sa skrátili tak, že odkrývali celé predlaktie. Ozdobovali sa čipkami a stuhami.
V 17. storočí sa šaty zdobili hodvábnou šerpou nosenou cez jedno plece. V tomto období sa namiesto živôtika začína nosiť korzet. Vo Francúzku sa nazýval le corps. Cípy na spodnom okraji zaobľovali boky. Koncom 17. storočia sa korzet stal spodnou bielizňou, ktorá sa nosila pod voľnými šatami. V tomto období sa objavilo tzv. manteau, čo boli šaty, ktoré mali sukňu na bokoch zdvihnutú a vzadu naaranžovanú tak, že bolo vidieť jej rubovú stranu. V domácom prostredí sa nosilo negližé, ktoré sa nosilo na živôtiku, spodničke a ľanovej košeli.


Meštianky nosili vlnené sukne pod ktorými bolo množstvo spodničiek. Neodmysliteľnou súčasťou boli zástery, ktoré sa vyrábali z ľanu. Na vrch si obliekali plášť. Na nohy si obúvali dreváky.
Doplnky
Najobľúbenejším šperkom boli perly. Z nich sa tvorili šnúry náhrdelníkov alebo ozdobovali vlasy. Používajú sa náušnice, náramky a prstene. Uprostred živôtika sa upevňovala brošňa. Urodzenej dáme nesmel chýbať vejár, ktorý mal uprostred zrkadlo. Do módy prišli aj prvé kabelky, zvané pompadurky. Svoj názov získali od madame de Pompadour, milenky kráľa Ľudovíta XV, ktorá ju údajne vymyslela. Bol to malý mešec, ktorý sa zväzoval šnúrkou a nosil na zápästí.
Účes a líčenie
Vlasy sa kučeravili. Módne boli ofinky, ktoré sa takisto kučeravili. Niektoré ženy si nechávali jemné kučierky na spánkoch. Používala sa hrubá vrstva make-upu. Jej zložkou bola aj olovnatá beloba, ktorá bola jedovatá. Na rozdiel od predchádzajúcich období bolo módne husté obočie. Ženy, ktoré ho nemali si nalepovali myšiu kožu.
Ďalšie články zo série Dejiny módy
40.roky 20. storočia a druhá svetová vojna
Zdroje:
Móda: Obrazové dejiny obliekania a štýlu
Napísal: kolektív autorov
Originálny názov: Fashion
Séria: Základný kameň rodinnej knižnice
Ikar: 2014
ISBN 9788055179407
Počet strán: 480
Od fíkového listu k džinum
Napísal: Jana Skarlantová
Grada publishing: 1999
ISBN 8071697850
Počet strán: 228