Mesto Téby už dlhšiu dobu sužuje tajomná sfinga. Ľudia sú už zúfalí, keďže s obľubou unáša ľudí. Jeden odvážny muž sa však rozhodne, že sa za ňou vyberie. Vyšiel za mesto a vyčkával. Zrazu k nemu zletela veľká Sfinga. Tá mu položila hádanku, ktorú musel uhádnuť. Muž dlho rozmýšľal. Ako premýšľal tak premýšľal odpoveď nenašiel. Sfinga sa usmiala a udrela labou nešťastníka. Ten spadol zo skaly do mora. Sfinga letela za ním, aby dielo dokonala.
Sfinga je mýtická bytosť, ktorá má telo leva a ľudskú hlavu. Existujú dve typy sfíng a to egyptská a grécka. Egyptská sa zobrazuje približne od roku 1500 pred našim letopočtom. Mala telo leva a mužské črty. Často bola vyobrazovaná s faraónskou bradou a korunou v ležiacej polohe. V Egypte sa dochovalo množstvo sôch. Niektoré z nich lemujú a strážia prístupové cesty k hrobkám a chrámom. Zobrazovali najmä kráľov a nazývali sa „šesep-anch“ č znamená „živý obraz.“
Grécka sfinga má na rozdiel od tej egyptskej ženské črty tváre a má vtáčie krídla. Bola dcérou stohlavého obra Tyfóna a jeho manželky Echidny. Podľa Hésioda bol otcom dvojhlavý pes Orthos. Žila na ostrove Sfingiu, pri Tébach, kde strážila vchod do mesta Téby. Grécka sfinga sa stala symbolom záhadnosti a záhuby.
Oidipus a Sfinga
Tí, ktorí sa chceli do dostať do mesta Téby často narazili na Sfingu, ktorá ich uniesla a dávala im hádanku, ktorú jej dali Múzy.:
„Kto chodí ráno po štyroch, cez deň na dvoch a večer na troch a pritom na troch či štyroch neobratnejšie ako na dvoch?“
Kto túto hádanku nerozlúštil, padol za obeť jej pazúrom. Roztrhala tak mnoho ľudí, najmä Tébanov, ktorí sa ju pokúšali zabiť. Nakoniec sa však našiel niekto, kto Sfinge odpovedal. Bol to Oidipus, neskorší Tébsky kráľ. Ten mal už pred narodením na sebe strašnú kliatbu, ktorá sa predávala z generácie na generáciu. Jeho otec Laios ho pohodil v lese, aby ho zožrala divá zver, keďže podľa veštby ho mal syn zavraždiť. Zachránil ho však otrok, ktorý ho predal pastierovi.
Ten ho zas odniesol Polybovi, korintskému kráľovi. Ten ho vychoval ako svojho dediča trónu. Oidipus vytušil, že nie je ich synom a vybral sa do Delf, aby sa dozvedel pravdu o svojom pôvode. Nezistil nič, len to, že sa ožení s vlastnou matkou. Po tomto sa vybral do Téb, kde omylom zabil svojho otca. V meste sa dozvedel, o strašnej Sfinge. Vybral sa teda za ňou a požiadal ju o hádanku. Oidipus bez dlhého váhania odpovedal:
„Človek! Za rána svojho života sa plazí neobratne po štyroch, cez deň dospelosti chodí po dvoch, v podvečer života sa opiera o palicu, svoju tretiu nohu!“
V tej chvíli Sfinga zamávala krídlami a hodila sa zo skaly do mora. Osud jej totiž určil, že ak niekto rozlúšti jej hádanku, musí takto zahynúť. Vďační Tébania si ho zvolili za svojho kráľa. Nevediac, že ide o jeho matku, vzal si za manželku vdovu po kráľovi Laiovi. Odkiaľ pochádza termín „Oidipov komplex.“
Sfinga v umení
Sfinga je jeden z najstarších umeleckých diel. Najznámejšia je socha Sfingy v Gíze. Je vysoká 20 metrov a dlhá 57 metrov. Pochádza z 26. storočia pred našim letopočtom a zobrazuje kráľa Chafrea (Chefréna).
V múzeách po celom svete sa nachádza množstvo umeleckých diel. Sú to najmä sochy, ale často je vyobrazená na vázach, reliefoch alebo mozaikách. V antike sa používali aj flakóny na voňavky v podobe Sfingy.
