Spodná bielizeň je druh oblečenia, ktorý zakrýva intímne partie a býva pod oblečením, takže ho takmer nevidieť. Jeho funkcia je ochrana vonkajšieho odevu a intímnych partií. Dejiny spodnej bielizne sa datujú od staroveku, ale veľa o nej nevieme a to najmä z obdobia praveku a staroveku. Rôzni kronikári a dejepisci to nepovažovali za dôležité, takže veľa správ sa nám nedochovalo.
Starovek – Dejiny spodnej bielizne začínajú
Najstaršie civilizácie vznikali najmä v teplom prostredí ako je Údolie polmesiaca či Egypt. Ľudom v tom čase stačil ľahký odev z ľanu. V starovekom Egypte panovalo suché a horúce počasie, takže ľudia chodili polonahí. Okolo bedier si dávali tzv. bedernú rúšku alebo zásterku, pod ktorou už nič nemali. U žien bolo úplne normálne ak mali odhalené prsia. Cez bedrá si uväzovali šatku, pod ktorou nič nemali. Problém však nastal v čase menštruácie. Žena si v tom období prikladala listy papyrusu alebo handričku, ktorú si uviazala cez bedrá. Niektoré ženy to vyriešili tak, že v tomto období nevychádzali z domu. To platilo najmä u židovských žien, ktoré boli v tomto období „nečisté“ a nesmeli nikam.

V starovekom Grécku chodili ľudia taktiež polonahí. V tom čase si ľudia začali uvedomovať krásu svojho tela a preto sa o neho začali náležite starať. Dôležitý bol súlad medzi telom a duchom nazývaný „kaloghatia.“ Každý chcel v jednoduchom oblečení vyzerať dobre a tak neustále cvičil a staral o telo. Spodná bielizeň sa nenosila. Objavili sa však prvé korzety, ktoré sa vyrábali z medených plátov. Hroty korzetu farbili červenou farbou.
Prvé náznaky spodnej bielizne sa objavujú v starovekom Ríme. Rimanky si v tomto období podväzovali pruhmi látky prsia, čím vznikli prvé podprsenky. Nazývali sa „mamalia.“ Počas zimných mesiacov nosili pod tunikou košieľky, ktoré ich chránili pred zimou.
Stredovek
V stredoveku boli populárne dlhé košele, ktoré siahali zhruba po kolená. Nosili sa pod vrchným oblečením. Hovorilo sa im sukňa či suknica. Neskôr sa objavili aj prvá mužská spodná bielizeň. Nosila sa najmä v chladnejšom počasí. Boli to krátke zásterky, ktoré sa preťahovali medzi nohami a upevnili opaskom. V ranom stredoveku sa nosili aj stredné dlhé nohavice, ktoré zakrývala suknica. Bol to neforemný kus prešitej látky, voľne obopínajúca stehná. V dobe vrcholného stredoveku ho nahradili užšie nohavice, ktoré sa považovali za spodnú bielizeň. Ženy spodnú bielizeň nenosili. Ak bolo chladnejšie obliekli si viac vrstiev teplých košieľ. Ak mala žena menštruáciu, tak sa nosili tzv. menštruačné košele, ktoré mali na bokoch rázporky, aby mohli cípy košele pretiahnuť cez nohy a zviazať.

Dámske nohavičky sa prvýkrát objavili počas renesancie. Ženy ich začali nosiť kvôli širokým sukniam, v ktorých bývalo chladno. Boli to široké nohavice siahajúce až ku kolenám. Týkalo sa to však len bohatých žien, chudobné si ich z finančných dôvodov nemohli dovoliť. Podprsenky v tomto období neexistovali, keďže sa zakrývali ženské pôvaby. Podprsenka, ktorá by zvýraznila prsia bola teda nemysliteľná.
Renesancia však priniesla prvé korzety. A to najmä kvôli vtedajšiemu ideálu krásy, ktorým bola postava presýpacích hodín a teda široké boky a úzky pás. Táto móda však prinášala aj zdravotné problémy vo forme deformácie vnútorných orgánov. Ženy mali problémy s dýchaním, ale aj konzumovaním potravín, keďže stiahnutý žalúdok nemohol prijať dostatočné množstvo jedla.
Novovek
V období baroka sa znova objavujú dámske košele. Vyrábali sa z tylu alebo hodvábu a boli bohato zdobené čipkami a stužkami. V rokoku sa do intímnej módy dostáva tzv. negližé. Nohavičky, ktoré poznáme z renesancie sa pomaly vytrácali. Ešte vo viktoriánskom období ich ženy nepoužívali.
Koncom 19. storočia sa začala továrenská výroba textilu, čím sa stal dostupným pre všetky vrstvy obyvateľstva. Okrem oblečenia sa začala šiť aj spodná bielizeň. Ženy v tomto období častokrát pracovali v manufaktúrach, či v inom odvetví a zistili, že nosenie spodnej bielizne je pre nich veľmi pohodlné. Aj v tomto období pokračovala nezmyselná móda korzetov, ktoré pretrvala až do druhej polovice 19. storočia. Korzet sa vpredu a vzadu šnuroval a preto dostal názov „šnúrovačka.“ Vystužená bola veľrybími kosťami. V tomto období začali ženy pracovať, a tak korzety postupne vyraďovali zo šatníkov. Definitívny koniec im dala až prvá svetová vojna. Na korzety bolo potrebné veľké množstvo železa a to sa dávalo v tom čase najmä do zbrojárskeho priemyslu.

Dejiny spodnej bielizne v 20. storočí
Roku 1914 sa americká spisovateľka Mary Phelps Jacobová (1892 – 1970) chystala na ples a zistila, že plesové šaty jej celkom dobre nesedia. Tak vzala dve vreckovky a uviazala si ich na prsiach a upevnila okolo tela ružovými stuhami. Koncom roka si nechala patentovať prvú podprsenku a založila firmu, ktorá ich šila. Neskôr firmu predala americkej firme Warner Brothers Corset Company. Firma na predaji podprseniek zarobila desiatky milióny dolárov. Začiatkom 20. storočia sa nenosili nohavičky také ako poznáme dnes. Nosili sa spodné nohavice, ktoré sa kombinovali s košieľkou.




V dvadsiatych rokoch si už ženy mohli vyberať z veľkého množstva bielizne, ale všetky boli široké, keďže bolo módne neukazovať krivky. Podprsenka bola len akýsi pás, ktorý splošťoval prsia. Naďalej sa nosili veľmi široké nohavičky, ktoré sa často spájali s tielkom. Štyridsiate roky priniesli podprsenku v takej podobe ako ju poznáme dnes. Vyvinula ju firma Kestos, ktorá vyrábala podprsenku s dvoma tvarovanými košíčkami. V päťdesiatych rokoch sa znova objavili korzety, avšak už nesťahovali pás takým spôsobom ako kedysi. Módne boli aj podväzkové pásy a objavila sa aj prvá sťahujúca bielizeň. Nohavičky sa postupne skracovali až nadobudli dnešnú podobu. Dnes máme na výber z množstva strihov a materiálov. Niektoré sú extravagantné, iné zas konzervatívne. Záleží len na majiteľke.
Zdroje
Móda: Obrazové dejiny módy a štýlu
Napísal: kolektív autorov
Originálny názov: Fashion
Séria: Základný kameň rodinnej knižnice
Ikar: 2014
ISBN 9788055179407
Počet strán: 480
Intimní historie
Napísal: Vlastimil Vondruška
Moba: 2007
Počet strán: 238
Od fíkového listu k džínum
Napísal: Jana Skarlantová
Grada publishing: 1999
ISBN 8071697850
Počet strán: 228