Cisárove nové šaty - Knižné laboratórium

Cisárove nové šaty (dánsky Kejserens nye klæder, anglicky Emperor´s new clothes) je jednou z najznámejších rozprávok dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Rozprávka vyšla prvý krát v roku 1837 v Kodani v zbierke Rozprávky pre deti, 3. časť. Andersen vychádzal zo stredovekej rozprávky, ktorú si rozprávali najmä v Španielsku. V pôvodnej verzii oklamú cisára dvaja podvodníci, ktorí tvrdia, že dokážu vyrobiť neviditeľné šaty pre každého, kto nie je domnelým synom svojho otca.

Podobný príbeh rozprávajú aj v Indii. Nečestný obchodník tvrdí, že dokáže vyrobiť odev, ktorého sa môže dotknúť len človek, ktorý pochádza z manželského zväzku. Keď sa prechádza po meste nahý, ľudia sa ho pýtali či sa pridal k askétom a v tej v tej chvíli cisár pochopil, že je nahý. Hlavným motívom knihy je, že cisár bol zaslepený vlastnou pýchou a túžbou po obdive, a na to doplatil veľkou hanbou. Namiesto toho, aby ľudia obdivovali jeho múdrosť, smiali sa na jeho hlúposti.

Obsah rozprávky Cisárove nové šaty

Bol raz jeden cisár. Bol márnivý a pyšný. O jeho márnivosti sa dozvedeli aj dva podvodníci, ktorí ho navštívili. Tvrdili, že dokážu ušiť neviditeľný odev. Odev dokážu vidieť len ľudia, ktorí nie sú hlúpi. Cisár si ich teda najal. Po ich ušití sa chodili na šaty dívať aj rôzni radcovia, či dvorania. Všetci zalamovali rukami aké sú šaty krásne. V skutočnosti nevideli nič, ale nechceli dať najavo, že sú hlúpi. Po dokončení sa cisár rozhodol obliecť si šaty a vydal sa na verejnosť. Prechádzal so svojim sprievodom mestom. Ľudia na neho zazerali, ale nechceli vyzerať ako hlupáci tak dávali najavo svoj obdiv, jasali a tlieskali. Hovorili cisárovi aké má krásne šaty a ako mu to pristane. V dave ľudí bol aj malý chlapec a ten odrazu vykríkol:

„Aha, veď cisár je nahý! Nemá na sebe žiadne šaty.“

Vtedy sa osmelili aj ostatní ľudia a vykrikovali, že cisár je nahý. Aj on si uvedomil, že je naozaj nahý. Aj keď bol zahanbený pyšne kráčal ďalej v sprievode späť k svojmu zámku.