Pôstne obdobie je obdobím, ktoré je uznávané vo viacerých náboženstvách. Jeho dôležitou súčasťou je odriekanie si niektorých jedál alebo pôžitkov. Pôst sa objavuje najmä v kresťanstve a trvá 40 dní, ale poznáme ho aj z iných náboženstiev ako je islam či judaizmus.
Judaizmus – má dve obdobia pôstu a to Jom Kipur, ktorý trvá 25 hodín, počas ktorého sa veriaci prísne postia a intenzívne modlia. Druhým sviatkom je Tiša be-av, ktorým si židia pripomínajú najsmutnejší deň v židovskej histórii. V tento deň sa odohralo množstvo katastrof židovského národa.
Islam – Podľa islamského lunárneho kalendára sa v deviatom mesiaci roka slávi Ramadán. Podľa islamskej tradície sa v tento deň zjavili prorokovi Mohamedovi prvé verše Koránu. Pôst počas Ramadánu je jedným z piatich pilierov islamu. Počas dňa, až do západu slnka sa musí moslimský veriaci zdržiavať akýchkoľvek pôžitkov.
Kresťanstvo – V kresťanstve má pôst význam pokánia, ale aj prípravy na veľkonočné sviatky. Trvá štyridsať dní. Toto číslo má symbolický význam, keďže aj v Biblii sa často stretávame s týmto číslom. Štyridsať dní Ježiš postil na púšti alebo štyridsať dní blúdil ľud Izraela po púšti. Začína sa Popolcovou stredou a končí sa Bielou sobotou po západe slnka, kedy sa počas obradov slávi veľkonočná vigília.
Popolcová streda
Nazýva sa aj Krivá streda alebo Škaredá streda. Týmto dňom sa skončilo obdobie fašiangov. Skončilo sa teda obdobie zábav, spevu, zabíjačiek a u bohatých ľudí plesov. Vydajachtivé dievčatá toto obdobie nemali rady, keďže sa nemohli konať svadby. Názov je odvodený od slova popol. V dávnych, pohanských dobách sa mŕtvi spaľovali a ich popol sa sypal na hlavu. Symbolizovalo to spojenie s mŕtvymi.
Prenieslo sa to aj do kresťanstva, kde sa pripomína, že pochádzame zo zeme a do zeme sa aj vrátime, teda „prach si a na prach sa obrátiš.“ V tento deň bol dňom prísneho pôstu. V žiadnom prípade sa nesmelo jesť mäso. Výnimku tvorili ryby, keďže nemajú nohy a tak zviera nepripomínajú. Jedlo sa len raz za deň a jedlo bolo často múčne. Obľúbené boli pirohy, rezance, šúľance alebo kaša. Gréckokatolíci nejedli ani mliečne výrobky. Nesmelo sa prať, šiť ani vyšívať. Takisto bolo prísne zakázané spievať či tancovať. Večer sa šlo do kostola, kde kňazi veriacim urobili popolom na čele krížik, ktorý je symbolom ľudskej pominuteľnosti.
Pôstne obdobie na Slovensku
V minulosti sa mäso nekonzumovalo tak hojne ako dnes. Mäso sa jedlo len v nedeľu a vo veľké sviatky, takže nebolo problémom vydržať pôst. Odriekali si takmer počas celého roka takže pôstne obdobie pre nich nemalo až taký veľký význam. Význam malo skôr v rodinách bohatých, kde si častejšie dopriavali mäso a iné lahôdky. Mnohí panovníci a šľachtici trpeli obezitou a tak bol pre nich pôst obdobím chudnutia či zlepšenia zdravia.
Na Slovensku sa počas pôstu vylúčili všetky mäsové výrobky. Varili sa najmä kaše, jedlá zo zemiakov, fazule, kapusty či obilnín. Hojne sa varili polievky a prívarky. Aby bola polievka sýta, pridávali sa do nej rezance alebo mrvenička. Veľa sa používala múka, z ktorej sa pripravovali rezance, šúľance, lokše, pirohy, halušky či piekol chlieb. Z vajec sa pripravovali omelety či sa varili na tvrdo k prívarkom. Mäso sa v tomto období nahradilo rybami. Varili sa rybacie polievky alebo sa ryba jednoducho upiekla. Niektorí chodili k potokom chytať raky, ktoré boli obľúbenou pochúťkou. (Dnes je zákonom chránený! Jeho ulovenie by vás mohlo stáť pekný balík peňazí.) Bohatí si toho mohli dopriať viac. Často konzumovali drahé, privezené potraviny ako napríklad exotické ovocie, cudzokrajné ryby či morské plody.
Pôst sa nebol len o odriekaní jedál, ale aj zrieknutí sa pôžitkov ako fajčenie, pitie alkoholu, zábavy. Dôležitá bola modlitba a pokánie.
Smrtná nedeľa
Význam mala najmä druhá pôstna nedeľa, ktorá sa nazývala aj Smrtná nedeľa. V tento deň sa zakrývali kríže fialovou látkou. V niektorých oblastiach na Slovensku v tento deň vynášali Morenu. Morena symbolizovala odchod zimy, keďže to bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti. Naopak jej sestra Živa bola bohyňou jari a života. Dievčatá v tento deň obliekli slamenú bábku do šiat a odniesli k rieke, kde ju hodili. Poslednou nedeľou pred Veľkou nocou bola Kvetná nedeľa, ktorá otvárala tzv. Veľký týždeň, kedy bol pôst obzvlášť dôležitý.