Norrowayský čierny býk - Knižné laboratórium

Norrowayský čierny býk (anglicky Black bull of Norroway) je škótska ľudová rozprávka, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1870 v zbierke Popular Rhymes of Scotland. V roku 1894 ju prevzal anglický folklorista a rozprávkar Joseph Jacobs a uverejnil ju svojej zbierke Anglické rozprávky (Popular English fairy tailes). Mesto Norroway spomínané v rozprávke je fiktívne. Hlavným motívom je byť odvážnym a mať silnú vôľu. Tak môžeme prekonávať aj tie najťažšie prekážky.

Obsah rozprávky Norrowayský čierny býk

V Norrowayi žila raz jedna žena a mala tri dcéry. Každá z nich chcela ísť do sveta hľadať šťastie. Najprv odišla do sveta najstaršia. Matka je pripravila jedlo a dievča sa vydalo na cestu. Po dlhom putovaní sa dostala až k starej žene, ktorá ju prichýlila. Bola to čarodejnica. Dievčaťu povedala, aby každý deň pozerala na cestu. Prvý deň sa nič nedialo, ani druhý, až na tretí deň prišiel koč so šesťzáprahom. Koč zastal, vzal dievča a uháňal preč. Presne to isté sa stalo aj so strednou sestrou. Jedného dňa sa aj najmladšia dcéra, ktorá sa volala Nolly rozhodla odísť z domu. Aj ona sa dostala k starej čarodejnici, ktorá jej povedala, že má pozerať von oknom. No namiesto šesťzáprahu prišiel veľký čierny býk. Nolly mu nasadla na chrbát a odišli preč.

Jadro príbehu

Dlho putovali, až Nolly vyhladlo. Býk jej povedal, že sa má najesť a napojiť z jeho ucha. Napokon prišli k veľkému zámku, kde býval jeho najstarší brat. Tam si oddýchli a pred cestou im najstarší brat daroval jablko, ale môže ho rozpoliť až bude v najväčšej tiesni. Potom prišli k strednému bratovi a ten im dal hrušku so slovami, že ju má Nolly rozpoliť až keď bude v najväčšej tiesni. Nakoniec sa zastavili aj u najmladšieho brata. Ten jej dal slivku s rovnakými slovami.

Znova dlhšie putovali až sa dostali do tmavého údolia. Tam jej býk povedal, že ho čaká zápas na život a na smrť. Poradil jej, aby si sadla na kameň a čakala. Ak všetko naokolo zmodrie zvíťazil, ak načerveno padol. Nesmie sa však ani pohnúť inak ho stratí. Po chvíli čakania sa všetko zafarbilo namodro. Nolly zabudla, že sa nesmie pohnúť a od radosti pohla nohou. Nolly dlho sedela na kameni, ale býk neprišiel.

Tak sa vybrala, kde ju oči viedli. Po dlhšom putovaní prišla k sklenenému vrchu. Chcela ho preliezť, ale nepodarilo sa jej to. Pokúšala sa prejsť celý vrch dookola, ale stretla len kováča. Ten jej sľúbil topánky, vďaka ktorým môže preliezť horu, ale musí u neho sedem rokov slúžiť. Po siedmych rokoch zdolala vrch. Na druhej strane žila stará práčka so svojou dcérou. Stará práčka ju prichýlila a rozprávala jej o udatnom rytierovi, ktorý má škvrnu od krvi na oblečení a tá dievčina, ktorá ju vyperie sa stane jeho ženou.

Záver

Nikomu sa to nedarilo, až na Nolly. Tá škvrnu raz dva vyprala. Stará práčka však povedala rytierovi, že to vyprala jej dcéra. Začala sa chystať svadba, ale Nolly tušila, kto je ten rytier a nechcela ho znova stratiť. Vtom si spomenula na jablko od najstaršieho brata a rozpolila ho. Boli v ňom šperky a drahokamy. Dala ich práčkinej dcére a tá súhlasila, že môže s rytierom stráviť celú noc. Práčka však bola prešibaná a rytierovi dala do nápoja uspávací prostriedok. Nolly pri ňom márne bdela a plakala:

„Pre teba som sedem rokov slúžila,

driapala sa na sklenený vrch,

krv z rytierskeho šatu vymyla

a prešla hádam zem celú…

Prebuď sa, milý môj, srdce mám choré,

ďalej už čakať nevládzem.“

To sa opakovalo aj nasledujúcu noc. Nolly rozpolila hrušku, kde boli znova šperky, ale práčka znova dala rytierovi uspávajúci prostriedok. Rytier si ráno vyšiel na lov a ktosi sa ho pýtal, kto v jeho spálni celú noc narieka. Medzitým Nolly rozpolila aj slivku, ktorá bola jej poslednou nádejou. V nej boli znova šperky. Keď však práčka priniesla rytierovi nápoj, on ho nenápadne vylial. Nolly začala nariekať pri jeho posteli. Rytier sa v tej chvíli otočil a spoznal svoju Nolly. Všetko si vyrozprávali a rytier vzal Nolly do svojho zámku, kde vystrojili veľkú svadbu.