Princezná husiarka - Knižné laboratórium

Princezná husiarka (česky Princezna husopaska, anglicky Goose Girl at the Well, nemecky Die Gänsehirtin am Brunnen) je rozprávka bratov Grimmovcov uverejnená v roku 1812 v zbierke Rozprávky bratov Grimmovcov. Rozprávkou sa inšpirovali aj Božena Nemcová a Pavol Dobšinský, ktorý na námet tejto rozprávky napísal svoju rozprávku Soľ nad zlato. Hlavným ponaučením rozprávky je, že nemáme robiť nič bezhlavo lebo to v konečnom dôsledku môžeme oľutovať.

Obsah rozprávky Princezná husiarka

Bol raz jeden gróf, ktorý sa rád prechádzal po lese. Jedného dňa keď si tak vykračoval lesom stretol starú ženu, ktorá potrebovala pomôcť. Niekde sa uvádza, že mala dva plné koše jedla, inde nevládala niesť drevo alebo jednoducho ju už boleli nohy od dlhej chôdze. Mladý gróf ju vzal na chrbát a odniesol domov. Keď prišli k dverám, gróf si pri studni všimol veľmi škaredé a špinavé dievča, ktoré bolo obklopené husami. Stará žena mu za to, že jej pomohol darovala perlu. Gróf sa na ceste domov zastavil u kráľa a jeho manželky a ukázal im perlu. Keď ju kráľovná uvidela omdlela a grófa odviedli do žalára. Kráľovná sa zakrátko prebudila a chcela vidieť grófa. Povedala mu, že jeho najmladšia dcéra plakala perly a drahokamy. Jedného dňa však povedala svojmu otcovi, že ho má rada ako soľ. On sa nahneval a vyhnal ju aj s vrecom soli, čo zakrátko oľutoval.

Kráľovná s kráľom sa ihneď vydali na cestu k chalúpke uprostred lesa. Medzitým sa dievča umylo v studni a oblieklo do pekných šiat. Znova z nej bola nádherná princezná. Keď prišli k chalúpke gróf bol ihneď očarený krásou husiarky. Rodičia sa zvítali so svojou dcérou. Ukázalo sa, že stará žena je dobrá čarodejnica, ktorá premenila chalúpku na hrad. Princ ihneď požiadal husiarku o ruku a spolu žili šťastne na hrade uprostred lesa.

perlový náhrdelník. Perly majú zlatú farbu

Pavol Dobšinský – Soľ nad zlato

Bol raz jeden kráľ a mal tri dcéry. Keď začal starnúť uvedomil si, že nemá syna, len dve dcéry. Všetky tri mal rovnako rád. Najradšej by dal kráľovstvo všetkým trom, ale vybral si mohol len jednu, Dlho premýšľal a rozhodol sa, že dá kráľovstvo tej, ktorá ho má najradšej. Zavolal si ich k sebe a opýtal sa každej z nich ako ho má rada. Najstaršia povedala, že ho má rada ako zlato. Prostredná povedala, že ho má rada ako vienok zelený (nazýva sa aj parta a kedysi sa dávala nevestám. Po polnoci pri čepčení sa dávala dole ako symbol straty slobody). Potom pristúpila najmladšia, ktorú volali Maruška a povedala, že ho má rada ako soľ. To otca nesmierne nahnevalo a vyhnal dcéru zo zámku. Dlho blúdila po lese, až stretla staršiu ženu. Bola to čarodejnica, ktorá vzala Marušku do služby.

Po čase otec pochopil, že najstaršia dcéra ho nemá radšej ako zlato. Sklamala ho aj prostredná, keď mu oznámila, že sa ide vydávať. Počas príprav na svadbu však zistili, že v celom kráľovstve nie je ani štipka soli. Varili sa iba plané, neslané jedlá alebo sladké. Hostia odchádzali preč a už sa nevrátili. Vtedy kráľ pochopil aká dôležitá je soľ a ako mu Maruška chýba. Maruška bola u starej ženy spokojná. Starká však vedela čo sa deje v kráľovstve a poslala Marušku späť k otcovi. Stará žena jej darovala prútik a vrecúško soli. Zamaskovaná sa vrátila do zámku a strážam ukázala čo priniesla. Tí ju ihneď odviedli ku kráľovi. Tam si sňala dole prestrojenie a darovala otcovi vrecúško soli. Kráľ sa nesmierne zaradoval, keď uvidel svoju dcéru. Vrecúško bolo bezodné a tak mohla rozdávať soľ po celom kráľovstve.