O Jankovi a Marienke - Knižné laboratórium

Rozprávka o Jankovi a Marienke (nemecky Hänsel und Gretel, anglicky Hansel and Gretel) má viacero názvov. Známa je aj pod menom Perníková chalúpka, Medovníkový domček, Janko a Marienka alebo Janíčko a Marienka. Rozprávku napísali a uverejnili bratia Grimmovci vo svojej zbierke Rozprávky bratov Grimmovcov roku 1812. Bratia sa inšpirovali príbehom, ktorý im vyrozprávala Wilhelmová priateľka Dortchen. Dortchen vychádzala najmä z stredovekého príbehu o dvoch deťoch, ktoré sa stratili v lese.

Rozprávka je veľmi podobná rozprávke O Palčekovi. Takisto sú tam súrodenci, ktorí sa stratia v lese resp. ich tam rodičia odvedú, narazia na dom, kde ich majiteľ chce zjesť a nakoniec sa šťastne vracajú domov k svojim rodičom. Rovnako ako v príbehu O Palčekovi, aj tu je hlavná myšlienka, že veľmi dôležitý je bystrý um a šikovnosť. Tak môžeme poraziť aj oveľa silnejšieho nepriateľa. Z rozprávky plynie ponaučenie, že nemáme nikomu dôverovať.

Perníková chalúpka má hnedú farbu a na streche snehovú polevu

Obsah rozprávky o Jankovi a Marienke

Janko a Marienka (v origináli Hansel a Gretel) sú deti chudobného drevorubača. V tom čase však krajinu zasiahne hladomor a tak sa rodičia rozhodnú, že deti nechajú v lese. V noci ich však deti počujú a tak sa Janko vykradne z domu a zozbiera biele kamienky. Na druhý deň ich otec odvedie do lesa. Po ceste Janko odhadzuje biele kamienky, aby sa po ich stope mohli vrátiť domov. Deti sa pomocou kamienkov naozaj vrátia, ale rodičia ich na druhý deň znova odvedú do lesa. Janko tentokrát rozhádzal na zem odrobinky z chleba. Vtáčiky však omrvinky zjedli a tak sú Janko a Marienka stratení. Dlho blúdia v lese, až natrafia na zvláštnu chalúpku.

Chalúpka má steny z chleba, tortovú strechu a cukrové okná. V novších verziách je celý dom vyrobený z perníku či medovníku alebo aj z lízaniek či keksíkov. Deti sú veľmi hladné a tak začnú domček jesť. V tej chvíli otvorí dvere zlá čarodejnica, ktorá ich pozvala dnu. Sľubovala im sladkosti. V skutočnosti ich chce zotročiť a následne zjesť. Zamkne ich do klietky, stajne či komory a snaží sa snaží vykŕmiť Janka, zatiaľ čo Marienka pracuje ako slúžka. Janko je však veľmi bystrý a vie čo má stará ježibaba za lubom. Ježibaba je slepá, tak jej Janko namiesto svojho prsta dáva kosť, aby si myslela, že je to jeho prst. Tá si myslí, že stále nie je dostatočne vykŕmený.

Záver rozprávky

Po štyroch týždňoch začína byť čarodejnica netrpezlivá a rozhodne sa, že aj napriek tomu, že je Janko chudý uvarí ho a zje. Rozpáli pec a povie Marienke, aby sa pozrela dnu či je pec rozpálená. Tá však nie je hlúpa, ale tvári sa, že nerozumie čo jej ježibaba hovorí. Ježibaba jej chce ukázať ako sa pozrieť do pece a Marienka ju v tej chvíli strčí a ona spadne do pece a upečie sa. V modernejších verziách je to Janko, kto takýmto spôsobom prejde bosorke cez rozum. Marienka oslobodí Janka a v dome nájdu šperky a peniaze. Napchajú si vrecká medovníkmi a odchádzajú domov k svojim rodičom. S bohatstvom starej ježibaby žili spokojne do konca života.