Fašiangy sú obdobie roka, ktoré trvalo od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Slovo fašiangy pochádza z nemeckého slova fastenschank, čo označovalo posledné čapovanie alkoholu pred pôstom. V Česku a na Morave toto obdobie nazývajú masopust. Toto obdobie nemá každý rok rovnakú dĺžku. Závisí to hlavne od dňa Popolcovej stredy, resp. Veľkej noci, ktoré sú pohyblivými sviatkami. Existovali aj tzv. krátke fašiangy, ktoré sa začali v nedeľu pred Popolcovou stredou a trvali tri dni. Na východnom Slovensku tieto dni nazývali zápušky.
Už v starovekom Ríme sa konali zábavy v jarnom období na počesť boha vína Bakcha – tzv. Bakchanálie. Vítali tak obdobie jari, s ktorým súvisel rast hrozna a výroba vína. Bolo to obdobie neviazanej zábavy. Slovania takisto v tomto období slávili prechod zimy do jari, tým, že si nasadzovali masky a robili rôzne magické úkony, aby sa darilo rastlinám a zvieratám.
Fašiangy v minulosti
Ľudia si počas fašiangov uvedomovali, že prichádza obdobie, kedy sa budú musieť postiť a dať zábave zbohom, preto sa konali rôzne zábavy, tancovačky a karnevaly. Vo veľkom sa konali svadby. Každá nevesta chcela mať svadbu počas fašiangov, pretože to bolo obdobie bujarej zábavy a dobrého jedla. V niektorých regiónoch sa konali sprievody v maskách. Na týchto sprievodoch ľudia tancovali a spievali. Niekde sa konali tvz. obchôzdky, kedy maskovaní účastníci sprievodu obchádzali domy, kde dostali občerstvenie vo forme klobásy alebo slaniny alebo nejaký malý peniaz. Počas sprievodu sa spievali rôzne piesne. Najznámejšia bola táto:
Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožuška zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
Pod šable, pod šable, aj pod obušky,
tuto nám nedali, len plané hrušky.
Tuto nám nedali, hentam nám dajú,
zabili komára, slaninu majú.
Na poslednej fašiangovej zábave sa pochovávala basa. Bola ta ľudová hra, akési divadlo, ktoré predstavovalo skutočný pohreb. Pohreb predstavoval zákaz zábav, spevu a hrania na hudobných nástrojoch počas pôstu.
Bohatí ľudia usporadúvali plesy, kde sa pýšili honosnými šatami a maskami. Na honosných plesoch alebo zábavách nesmelo chýbať vyberané jedlo a nápoje. Takisto nesmela chýbať živá hudba. V mestách, kde žili remeselníci sa konali tzv. cechové hry, kde sa konali rôzne súťaže, volili nových cechmajstrov, či obradne prijímali nových tovarišov.
Na fašiangy platili tieto pranostiky:
Aké fašiangy , taká Veľká noc
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho
Krátke fašiangy , dlhá zima.
Jedlo počas fašiangov
Bolo to obdobie zabíjačiek, ťažkého jedla a alkoholu. Veľmi populárne boli šišky (kreple) alebo božie milosti (fánky). Gazdiné takisto vypekali rôzne záviny či koláče. Gazdovia varili huspeninu alebo piekli klobásy. Popritom pálili pálenku. Na južnom Slovensku robili víno. Na stoloch nesmeli chýbať rezne. V neskoršom období sa k rezňom pridal aj zemiakový šalát. Niektorí si obľúbili mäso s kapustou. Potokom nešiel len alkohol, ale aj olej či masť. Všetko bolo veľmi mastné a sýte.
Recept na tradičné fašiangové fánky:
Suroviny
400 g polohrubej múky
1 KL soľ
4 PL masla
2 ks žĺtkov
1 PL kryštálového cukru
1/2 bal. prášku do pečiva
2 PL rumu
200 ml kyslej smotany
Na vyprážanie:
olej
Na posypanie:
cukor práškový
cukor vanilkový
Postup
Preosiatu múku zmiešame so soľou, kryštálovým cukrom a práškom do pečiva. Pridáme postrúhané maslo, žĺtky, rum, smotanu a vypracujeme vláčne cesto. Zakryjeme utierkou a necháme cca 1 hod. odpočívať.
Potom ho natenko rozvaľkáme /ca 3 mm/ na pomúčenej doske a nožom vykrajujeme obdĺžniky. Do každého stredu narežeme otvor.
Vyprážame na rozohriatom oleji do ružova. Oleja má byť toľko, aby v ňom fánky plávali. Vypražené fánky necháme odkvapkať na servítkach.
Pred podávaním ich posypeme zmesou práškového a vanilkového cukru.
Hromnice
Počas fašiangov, teda 2. februára sa slávili Hromnice. Slávili ich už Slovania v dávnej minulosti. Slovania poznali len dve ročné obdobia a to leto a zimu. Práve Hromnice boli dňom, kedy sa zima a leto stretávajú. Taktiež to bol deň najvyššieho boha Perúna, ktorý bol aj bohom ohňa a hromov.
Na Hromnice platilo: Na Hromnice o hodinu více.
Na Hromnice sa chodilo do kostola posväcovať sviečky. Tie sa potom zapaľovali počas búrky alebo pri zomierajúcom, aby mu uľahčili odchod z tohto sveta. Bol to deň oddychu. Nesmelo sa prať, šiť a vyšívať. Gazdovia a gazdiné vychádzali pred dom, aby sledovali cencúle na strechách. Čím bol cencúľ dlhší, tým dlhšie bolo konope v nasledujúcom roku. Takisto sa sledovalo počasie. Na Hromnice platí množstvo pranostík:
Ak je na Hromnice mráz, bude ich ešte päťdesiat ráz.
Ak svieti slnko na Hromnice hojnosť žita a pšenice.
Hromnice, zimy polovice.
Keď je na Hromnice jasno, budú dobré zemiaky.
Na Hromnice chumelice, nebýva už zimy více.
Prešli Hromnice, koniec sanice.