Červená ruža a Biely sneh (anglicky Snow-White and Rose-Red, nemecky Schneeweißchen und Rosenrot) je rozprávka, ktorú zozbierali a uverejnili bratia Grimmovci v roku 1837 v treťom vydaní ich zbierky Rozprávky bratov Grimmovcov. Ešte pred oficiálnym vydaním tento príbeh rozprávala rozprávačka Caroline Stahl pod názvom Nevdačný trpaslík. Hlavným motívom rozprávky je, že nevďačnosť sa nikdy nevypláca. Naopak, dôležitá je pomoc a láskavosť k druhým ľuďom.
Obsah rozprávky Červená ruža a Biely sneh
Žila raz jedna staršia žena, ktorá mala dve dcéry. Jedna mala ryšavé vlasy, preto ju všetci volali Červená ruža. Druhá dcéra mala pleť bielu ako sneh, preto ju všetci volali Biely sneh. Raz večer, keď si matka s dcérami čítali knihu niekto zaklopal na dvere. Vonku zúrila snehová metelica a niekto asi potreboval pomôcť. Keď otvorili dvere pred nimi sa objavil obrovský medveď. Vyzeral síce strašidelne, ale bol to dobrák. Nakoniec u nich zostal celú zimu. Dievčatá si ho veľmi obľúbili. Po tom ako sa roztopil sneh, medveď sa rozhodol, že odíde domov. Vraj mu chce nejaký škriatok ukradnúť poklad. Dievčatá sa s ním s ťažkým srdcom rozlúčili.
V lete sa dievčatá rozhodli, že pôjdu do lesa na lesné plody. V lese natrafili na piadimužíka, ktorý mal dlhú bradu zapletenú do konárov duba. Namiesto toho, aby pekne poprosil o pomoc, nepekne im nadával. Dievčatá sa aj napriek tomu rozhodli, že mu pomôžu. Avšak brada sa rozpliesť nedala, tak mu ju odstrihli. Piadimužík im znova začal nadávať do nešikovných a bez poďakovania zmizol.
O nejaký čas ho stretli znova, ako mal bradu zapletenú do rybárskeho prútia. Znova mu museli z brady odstrihnúť. Ten sa znova namiesto poďakovania správal ako grobian. O niekoľko dní uvideli dievčatá na nebi lietať orla, ktorý mal v pazúroch piadimužíka. Dievčatá ho znova zachránili, ale ten im nadával do hlupaní.
Záver
Hneď na druhý deň spozorovali dievčatá z diaľky piadimužíka ako počíta drahé kamene. Už chceli odísť, keď zazreli ako k nemu beží medveď. Labou silno udrel piadimužíka. Tam, kde predtým stál medveď sa odrazu zjavil krásny princ. Podľa hlasu spoznali, že je to medveď, ktorý u nich v zime býval. Princ im vysvetlil, že ho škriatok zaklial a premenil na medveďa, lebo sa chcel zmocniť jeho majetku. Tým, že ho porazil znova nadobudol svoju podobu. Po tom požiadal Červenú ružu o ruku. Biely sneh si zasa vzala za manžela jeho brata a žili spolu šťastne až kým nepomreli.
Postavy
Červená ruža – Má meno podľa svojich ryšavých vlasov. Je milá a láskavá. Pomohla piadimužíkovi aj keď si za to vyslúžila nadávky
Biely sneh – Má meno podľa toho, že má veľmi svetlú pleť. Rovnako ako jej sestra je láskavá a pomôže trpaslíkovi, aj keď si to nezaslúži
Piadimužík – Nevďačný, arogantný a chamtivý. Chce sa zmocniť cudzieho majetku, preto neváha premeniť princa na medveďa
Medveď/princ – Stáva sa obeťou zlého piadimužíka, ale vďaka dvom láskavým sestrám prežije v lese a môže sa zlému trpaslíkovi pomstiť.
Literárny druh: epika
Literárna forma: próza
Literárny žáner: rozprávka
Miesto a čas deja: miesto neurčené, čas neurčený
Kompozícia: chronologická
Rozprávanie: v 3. osobe
Pôvodný jazyk: nemčina
Krajina vydania: Nemecko
Dátum vydania: 1837
Filmové spracovanie: Nie
Slovenské vydanie rozprávky Červená ruža a Biely sneh
Originálny názov: Schneeweißchen und Rosenrot
Rozprávka je vydávaná väčšinou v zbierkach, málokedy sa objaví samostatne. Rozprávkové zbierky bratov Grimmovcov môžete nájsť TU
Hodnotenie: 95%