Oslia koža - Knižné laboratórium

Oslia koža (francúzsky Peau d’Âne, anglicky Donkeyskin) je rozprávka z pera Charlesa Perraulta, ktorá bola prvýkrát uverejnená v roku 1695 v zbierke Rozprávky z čias minulých. Ide o dosť netypickú rozprávku o chorej láske a sľube, ktorý si kráľ vyložil po svojom. Dnes by takáto rozprávka vyvolala vlnu znechutenia. Princezná si radšej ako svadbu s otcom volí útek a život v chudobe. Navyše prichádza o svoju krásu, keďže si oblečie kabát z oslej kože. Príbeh je akousi parafrázou na Popolušku. Rovnako ako Popoluška aj Oslia koža je schudobnená princezná alebo šľachtičná čo ťažko pracuje. Okrem toho ju princ spozná len podľa prsteňa lebo len Oslej koži presne sedí na prste.

Tento príbeh sa rozprával už starovekom Grécku, kde si kráľ chce aj napriek protestom vziať vlastnú dcéru. Princezná teda uteká zabalená v kožušinách. Stane sa z nej pastierka husí. V tom čase princ usporiadal ples, na ktorom sa zúčastnila aj dievčina. Princ sa do nej zamiluje, ale ona z plesu uteká. Po čase princezná zabalená v kožušinách donesie vodu do zámku a princ ju spozná.

Obsah rozprávky Oslia koža

Zomrela kráľovná, najkrajšia žena v celom kráľovstve. Ešte pred smrťou jej manžel – kráľ sľúbil, že sa znova ožení len so ženou, ktorá bude krajšia ako ona. Hľadal všade, krajšiu ženu však nemohol nájsť. Po niekoľkých rokoch si však všimol, že jeho dcéra je krajšia ako jej matka. Oznámil jej, že nakoľko dal sľub jej matke, že sa ožení s krajšou ženou ako je ona, tak si vezme za ženu ju, svoju vlastnú dcéru. Dcéra sa nechce vydať za svojho otca. Veď je to choré a tak si obliekla kabát z oslej kože a vydala sa na útek.

Cestou natrafila na sedliaka, ktorý jej ponúkol prístrešie. Jedného dňa si Oslia koža, ako ju začali volať, zobliekla osliu kožu a obliekla si nádherné šaty. V tom ju zazrel princ, ktorý zhodou okolností prechádzal okolo a ihneď sa zaľúbil. No len čo zosadol z koňa dievčaťa v krásnych šatách už nebolo. Našiel len zafúľané dievča v oslích šatách. Poprosil teda sedliaka, aby mu pripravili koláč a priniesol do zámku. Dievča upieklo koláč a pritom jej prsteň spadol do cesta. Princ pri jedení našiel prsteň a hneď vyhlásil, že sa ožení s tou, ktorej patrí prsteň. Žiaľ, ani jednej dievčine však nepasoval. Nakoniec sa princ objavil aj pri dverách sedliaka. Vo chvíli, keď jej princ dal prsteň, oslia koža spadla a pred ním sa zjavila nádherná princezná. Ihneď ju vzal do zámku, kde sa s ňou oženil.

Pavol Dobšinský – Myšacia bundička

Rozprávkou Oslia koža sa inšpiroval aj slovenský spisovateľ a rozprávkar Pavol Dobšinský, ktorý napísal rozprávku Myšacia bundička a uverejnil ju vo svojej zbierke Prostonárodne slovenské rozprávky. Príbeh sa začína tým, že bohatému pánovi zomierala žena. Na smrteľnej posteli jej sľúbil, že sa ožení len so ženou, ktorá bude rovnako krásna ako ona. Dlho hľadal manželku, ktorá by sa vyrovnala tej prvej, ale márne. Raz sa pozrel na svoju dcéru a zistil, že je rovnako krásna ako jej matka. Vzal si do hlavy, že si ju vezme.

Darmo ho dcéra presviedčala, že je to hriech. On nedbal. Tak si vymyslela, že jej má dať troje šiat. Prvé mali byť hviezdičkové, druhé mesiačikové a tretie slniečkové. Otec jej ich doniesol, no aj tak nesúhlasila, tak o polnoci utiekla zo zámku v bundičke vyrobenej z myších koží. Dlho blúdila lesom, až stretla mladého princa na poľovačke. Princovi jej prišlo ľúto a tak ju vzal do zámku, kde pracovala v kuchyni.

Princezná v strieborných šatách posiatými hviezdičkami

Pricenzná v béžových šatách. V pozadí je mesiac

Raz sa v zámku konala tancovačka. Princezná odložila myšaciu bundičku a vzala si hviezdičkové šaty. Na tancovačke sa do nej princ ihneď zahľadel. Princ ju chcel veľmi spoznať tak usporiadal ďalšie tancovačky, na ktoré si vzala mesiačikové a slniečkové šaty. Na tretej tancovačke jej princ daroval prsteň. Princ bol veľmi smutný a tak si rozkázal doniesť svoje obľúbené jedlo, demikát (bryndzová polievka). Princeznej však do polievky spadol prsteň. Keď princ začal jesť polievku uvidel, že v nej pláva prsteň a zavolal si všetkých z kuchyne. Hneď ako ju uvidel dal jej dole myšaciu bundičku a ona sa pri ňom zjavila v slniečkových šatách. Po tom hneď nasledovala veľkolepá svadba.

Nie je vám tento príbeh povedomý? Áno, režisér filmovej rozprávky Princezná zo zlatou hviezdou na čele (1959) Martin Frič sa inšpiroval najmä rozprávkou od Pavla Dobšinského a Boženy Nemcovej.