Druidi v hnedých habitoch sa zhromaždili pod starým dubom. Panoval silný mráz a sem tam spadla snehová vločka. Najstarší z nich zapálil oheň. Ten mal podľa keltskej tradície privítať späť slnko a teplo. Potom vzal najstarší druid kosák a odrezal imelo. To malo chrániť pred zlými silami. Tento sviatok sa nazýval Alban Arthuan. Starí Kelti týmto sviatkom slávili zimný slnovrat. Čas, kedy sa slnko vracia na severnú pologuľu. Dni sa predlžujú a noci sa skracujú. História Vianoc sa datuje do druhého storočia nášho letopočtu, kedy kresťanská cirkev rozhodla, že Narodenie Ježiša Krista by malo byť ustanovené za sviatok, ale nevedeli sa celkom dohodnúť na dátume. Narodenie Ježiša nie je nijak zdokumentované, nevieme dátum a ani indície, ktoré by ukazovali aspoň na približný dátum.
V štvrtom storočí nášho letopočtu stanovili kresťania sviatok Narodenia Ježiša Krista na 25. decembra. Tento dátum si nevybrali náhodne. V tomto čase sa cirkev snažila presvedčiť čo najviac pohanov, aby sa dali na kresťanskú vieru a pokrstiť ich. Všimli si, že väčšina pohanských národov slávi zimný slnovrat a tak sa rozhodli stanoviť tento dátum. Malo to aj symbolický význam, keďže počas slnovratu svetlo víťazí nad tmou, tak aj dobro víťazí nad zlom a narodenie Ježiša je teda víťazstvom dobra nad zlom.
Na Štedrý deň roku 800 bol za cisára Svätej rímskej ríše korunovaný Karol Veľký. Tým sa tento sviatok veľmi spopularizoval. Slávila ho najmä šľachta. V tomto období sa prvýkrát objavuje štedrá večera, ktorá bola naozaj veľmi štedrá.
Roku 1054 nastal rozkol medzi rímskokatolíckou cirkvou na západe a pravoslávnou na východe. Keďže sa pravoslávni veriaci riadili juliánskym kalendárom, tak sa Vianoce slávili 6. januára. Dodnes pravoslávny kresťania slávia Štedrý deň práve 6. januára.
Vianočný stromček
Už v starovekom Ríme si Rimania vyzdobovali svoje domy vždyzelenými rastlinami na oslavu Saturnálií. V stredoveku si kládli do váz cezmínu, brečtan a iné, vždyzelené rastliny. To boli prví predchodcovia vianočných stromčekov. So vznikom vianočného stromčeka sa spája viacero legiend. Podľa najznámejšej legendy priniesol Martin Luther svojej rodine ihličnatý strom a zapálil na ňom sviečky. Takto sa rozšíril do Nemecka, medzi Luteránov. Podľa záznamov úplne prvý vianočný stromček bol umiestnený v katedrále v Štrasburgu v roku 1539. Stromčeky sa ozdobovali hlavne jablkami, keďže v tento dátum sa hrali rôzne hry a predstavenia o príbehu Adama a Evy a stromček ozdobený jablkami sa používal ako rekvizita. Neskôr sa pridali aj biele oblátky, ktoré predstavovali hostiu a vykúpenie Ježiša.
Advent
Slovo advent pochádza z latinského adventus, čo znamená príchod. Počas tohto obdobia čakáme na príchod Ježiša. Nie je to však pôstne obdobie, ale obdobie pokánia. Vznik adventu datujeme do 4. storočia nášho letopočtu. Zo začiatku nemal presne určené koľko dní má trvať. Až pápež Gregor Veľký ho stanovil na štyri týždne.
K adventu neodmysliteľne patrí adventný veniec. Jeho história siaha do 19. storočia. Prvýkrát sa objavil v Nemecku. Evanjelický farár Johann Wichern sa staral o siroty a tie sa už nevedeli dočkať Vianoc, tak im vyrobil adventný veniec s 24 sviečkami. Mal tvar kruhu, ktorý symbolizoval večnosť, sviečky symbolizovali spásu a zelená farba život. Používanie adventného venca sa rozšírilo do všetkých evanjelických rodín a neskôr tento zvyk prebrali aj katolíci.
Vianoce na Slovensku
Naši predkovia sa na Vianoce dôkladne pripravovali. Postili sa a jedli striedmo. Jedli sa najmä zemiaky, kyslá kapusta a cestoviny. Vianociam predchádzali tzv. stridžie dni. Bolo to obdobie, kedy boli noci najdlhšie a velili im nadprirodzené javy či bytosti. Stridžie dni zahŕňali najmä Ondreja, Barboru, Luciu a Tomáša. Veľký význam mal hlavne sviatok svätého Tomáša, ktorý sa slávil 21. decembra (dnes má meniny Bohdan). V tento deň sa konali posledné prípravy na Vianoce. Robili sa zabíjačky (zakáľačky), varila kapustnica a upratovali izby. V bohatých rodinách sa leštilo striebro, umýval porcelán a leštilo sklo.
V tomto čase mali už gazdiné napečené koláče. Piekli sa hlavne trvanlivé koláče, ako napríklad perníky alebo medovníky. Dôležité boli aj vianočné oblátky. Mali tvar kruhu, aby sa podobali na hostie. V niektorých oblastiach oblátky piekol učiteľ. Po upečení poslal učiteľ svojich žiakov, aby rozniesli oplátky po domoch. Tento zvyk môžeme vidieť najmä vo filme Vianočné oblátky (1977). Neskôr si ich gazdiné piekli doma pomocou klieští.
Vianočný stromček
V mnohých oblastiach nemali vianočný stromček. Dávali len čečinu alebo ihličie za obraz. Na Slovensko sa stromček dostal z Rakúska v 19. storočí. Bohaté šľachtické rodiny mali honosné stromčeky. K chudobným ľuďom sa dostal až neskôr. Mali ho zavesený nad stolom, na hrade a nazývali ho jezuleň. Ľudia naň vešali slamené ozdoby, jablká, orechy alebo šípky. Niekde sa ozdoby háčkovali alebo vyrábali z papiera. Neskôr sa balil kockový cukor do alobalu. V niektorých regiónoch vešali na stromček medovníčky. V bohatých rodinách mali aj guľaté ozdoby zo skla, tie boli symbolom luxusu. Vyrábali sa aj betlehemy a to buď z papiera alebo z dreva.
Štedrý deň
Gazdiné vstávali na Štedrý deň po polnoci, aby stihli upiecť chlieb. V niektorých oblastiach to bol pletený kysnutý koláč, vianočka či kračún. Všetko muselo byť napečené kým vyšlo slnko. Ak sa to gazdinej do rána nepodarilo bola na smiech.
Štedrý deň bol dňom prísneho pôstu. Platili rôzne príkazy a zákazy. Nechodilo sa na návštevy, nesmelo sa nič požičiavať. Pred štedrým večerom sa do izby nanosila slama. Slama sa dávala hlavne pod stôl. Symbolizovala skromnosť v akej prišiel na tento svet Ježiš Kristus. Na večeru sa ľudia dôkladne pripravovali. Na stôl prestreli biely obrus, pod ktorý sa dávali peniaze. Do stredu sa dal svietnik, niekde sa položilo aj Sväté písmo. Potom gazdiná položila na stôl chlieb, oblátky, med, cesnak, soľ a ovocie. Vždy sa dával tanier navyše pre zosnulých alebo pre pocestného. Pod stôl sa umiestila sekera a nohy stola sa obtočili reťazou, čo symbolizovalo súdržnosť rodiny. K štedrovečernému stolu musel sadnúť každý umytý a v novom oblečení. Niekde sa umývali v lavóre s vodou, kde boli hodené mince. Ešte pred večerou musel byť dobytok a hydina nakŕmené.
Za vrchom stola sedel otec. Od stola smela odchádzať len gazdiná, aby priniesla jedlo. Zapálila sa sviečka a sledoval dym, z ktorého sa veštilo. Ak dym smeroval k dverám čakala ich choroba alebo smrť, ak smeroval k stropu tak to symbolizovalo zdravie. Potom otec predniesol modlitbu. V niektorých regiónoch sa po modlitbe rozkrájalo jablko napoly a sledoval jadrovník. Ak bol v tvare hviezdy boli všetci nasledujúci rok šťastní a zdraví, ak mal tvar kríža čakala ich choroba alebo smrť. Pred jedlom ešte gazdiná všetkým dala medový krížik na čelo, aby boli celý rok dobrí ako med.
Štedrovečerné jedlá
Ako vyzerala štedrá večera záležalo od regiónu, ale väčšinou bola bezmäsitá. Dôležité boli oblátky s medom alebo cesnakom. Potom sa podávali rôzne polievky ako fazuľová, šošovicová, hríbová či kapustnica. Na východe bola obľúbená hubová máčanka, do ktorej sa namáčal chlieb. K polievkam sa podával chlieb, pletený kysnutý koláč či kračún. Kračún bol z chlebového cesta, do ktorého sa dávalo množstvo plodín ako cesnak, bylinky, strukoviny, mak či ľan. Na severovýchode Slovenska bol obľúbený (a stále je) tzv. poplanok, čo je chlieb podobný posúchu z kysnutého cesta. Nesmeli chýbať ryby a to najmä kapor. Na východe Slovenska sa podávali aj takzvané opekance či bobáľky. Boli to guličky z kysnutého cesta podávané s makom alebo kapustou. Pravoslávny veriaci pripravovali pirohy.
Po večeri
V bohatých rodinách deti očakávali Ježiška. Bohaté deti dostávali hračky. Ich rodičia popíjali drahý alkohol a pochutnávali si na zákuskoch. V chudobných rodinách dostávali oriešky či jabĺčka. V katolíckych rodinách sa začali ľudia chystať na polnočnú omšu. Tá mala svoju atmosféru, na ktorú sa všetci veľmi tešili. Niektoré rodiny si po večeri spievali koledy alebo chodili vinšovači vinšovať pod okno. Ľudia im za vinš či koledu dali perník či nejakú pálenku. Neskôr chodili tzv. betlehemci, ktorí hrali betlehémske divadlo.
Dievčatá skúmali, či sa budúci rok vydajú. Vyšli pred dom a počúvali odkiaľ breše pes. Z toho smeru ako brechal pes mal prísť ženích, ak nebrechal musela počkať do ďalšieho roka. So Štedrým dňom sa viažu aj niektoré pranostiky:
Keď je na Štedrý deň večer mnoho hviezd, je mnoho zemiakov.
Keď je na Štedrý deň veľa hviezdičiek, na budúci rok je veľa kureniec.
Prvý sviatok vianočný
Prvý sviatok vianočný bol určený najbližšej rodine. Ľudia sa nenavštevovali, ostávali doma s výnimkou svätej omše. Oddychovalo sa, keďže bolo navarené. Po dedinách však zvykli chodiť koledníci. Za vinš alebo koledu dostali perník alebo medovník. Na prvý sviatok vianočný sa sledovalo počasie, pričom platili pranostiky:
Biele Vianoce, zelená Veľká noc.
Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade.
Druhý sviatok vianočný
Je zasvätený svätému Štefanovi. Bol to mučeník, ktorý vyčítal židovskej veľrade prenasledovanie kresťanov a vinil ich zo smrti Ježiša. Židovská rada ho nechala ukameňovať. Ráno sa dievčatá umývali v studenej vode, aby boli po celý rok krásne. Potom šli spoločne do kostola. Bol to deň, kedy sa vo veľkom navštevovalo. Stretávala sa blízka, aj vzdialená rodina. Večer sa mladí ľudia stretávali na štefanských zábavách.