V druhej polovici devätnásteho storočia zbieral rumunský folklorista Dumitru Stăncescu rumunské ľudové rozprávky. Medzi ne patrila aj rozprávka Cerbul de aur, v preklade Zlatý jeleň. Jeho dielom sa inšpiroval aj slovenský rozprávkar Pavol Dobšinský, ktorý v približne rovnakej dobe napísal rozprávku Braček jelenček, ktorú uverejnil vo svojej zbierke rozprávok Prostonárodné slovenské povesti. Obe rozprávky sa líšia v niektorých detailoch, ale hlavná osa príbehu je rovnaká. Rozprávka pripomína deťom, aké dôležité je žiť v súlade s prírodou.
Zlatý jeleň
V lese žil drevorubač a ten mal dve deti. Žena mu zomrela a tak si našiel inú manželku. Tá svoje nevlastné deti nemala rada a tak povedala svojmu mužovi, aby ich odviedol do lesa a tam ich nechal. Deti blúdili lesom. Malý braček už bol smädný a tak sa chcel napiť z prameňa. Sestra ho však varovala, že ak to urobí premení sa na líšku, tak šli ďalej. Obišli aj prameň, ktorý ho mohol zmeniť na medveďa.

Nakoniec to malý braček nevydržal a napil sa z vody, ktorá ho premenila na zlatého jeleňa. Svoju sestru vzal na parohy a urobil jej hniezdo na strome, kde vyrastala. Jedného dňa bol princ na poľovačke a zbadal pekné dievča. Ihneď sa zamiloval a dievča si vzal za ženu. To sa nepáčilo cigánke, ktorá chcela princa pre seba. Vylákala dievča do lesa, prevzala jej podobu a odišla do zámku za princom. Jelenček však spoznal, že to nie je jeho sestra. Vydal sa sestru hľadať a potom čo ju našiel ju priviedol naspäť do zámku. Princ následne cigánku potrestal.
Braček jelenček
V lese žil jeden chudobný horár. Mal deti – Evičku a Janíka. Už dlhšiu dobu trpeli hladom. Horár márne hľadal po lese nejaké jedlo. Macocha svoje deti neznášala a navrhla, aby ich zmárnili. Evička to však počula a tak sa rozhodli utiecť. Keď utekali, macocha ich zakliala:
„Bohdaj ste sa na to premenili, z čej stupaje sa napijete!“
Jadro príbehu
Súrodenci putovali horami, dolami, bolo však veľmi horúco a chlapček začal byť smädný. Sestrička ho však varovala, aby nepil lebo sa premení na medveďa, potom zas nedovolila lebo by sa premenil na vlka. Neskôr došli k studničke a Janík už bol tak smädný, že nedbal na sestrine slová a napil sa. V tej chvíli sa premenil na jeleňa. Po nejakom čase mal v lese poľovačku mladý kráľ. Chcel jelenčeka zabiť, ale Evička mu v tom zabránila. Kráľ sa do krásnej devy zaľúbil a vzal ju aj s jelenčekom do zámku. Bola svadba a mladému páru sa narodil syn.

Kráľ odišiel do vojny mladá kráľovná ostala v zámku sama so starou babou. Tá kráľovnú nenávidela, keďže chcela aby si kráľ vzal jej dcéru za manželku. Vymyslela lesť, aby sa jej zbavila. Povedala jej, aby sa naklonila cez oblok a napila sa z Dunaja. Kráľovná ju poslúchla, ale vypadla z okna. Namiesto nej podstrčila do postele svoju dcéru. Kráľovná nezahynula, ale premenila sa na zlatú kačku. Jelenček ihneď spoznal, že v posteli nie je jeho sestra a vydal sa ju hľadať. Keď prišiel k brehu zlatá kačka vyšla na breh a premenila sa na kráľovnú. Učičíkala dieťa a znova sa premenila na zlatú kačku. To sa nepáčilo starej babe a tak si od kráľa po jeho návrate pýtala jelenie mäso.
Záver príbehu
Dieťa začalo veľmi plakať tak ho jelenček vzal na rohy a utekal s ním za zlatou kačkou. Kráľ ho prenasledoval, lebo sa bál, že jelenček chce dieťaťu ublížiť. Vtedy uvidel ako jeho manželka vychádza z vody. Tá mu všetko vyrozprávala. V tom sa jelenček premenil naspäť na švárneho muža. Odišiel s nimi do zámku, kde babu a jej dcéru náležite potrestal.

Postavy

Evička – krásna a milá. Nadovšetko miluje svojho brata a ochraňuje ho

Janík – chlapček, ktorý nedbá na varovania a premení sa na jeleňa

Kráľ – zamiluje sa do Evičky, ale nechá sa oklamať starou babou

Stará baba – zlá žena, ktorá chce za každú cenu dosiahnuť, aby sa jej dcéra stala kráľovnou

Horár – Má rád svoje deti, ale necháva sa ovplyvňovať svojou ženou

Macocha – Neznáša svoje nevlastné deti a chce sa ich silou-mocou zbaviť
Literárny druh: epika
Literárna forma: próza
Literárny žáner: rozprávka
Miesto a čas deja: neurčené
Kompozícia: chronologická
Rozprávanie: v 3. osobe
Pôvodný jazyk: rumunčina
Krajina vydania: Rumunsko
Dátum vydania: Druhá polovica 19. storočia
Filmové spracovanie: Nie
Slovenské vydanie rozprávky Braček jelenček
Originálny názov: Cerbul de aur
Vydal: Tatran
Zväzky: 3
Počet strán: 552+432+434
Hodnotenie: 100%
Hodnotenie cbdb.cz: 90%
Knihu si môžete zakúpiť tu:
Rozprávka bola vydaná v zbierke Pavla Dobšinské Prostonárodné slovenské povesti.
Zakúpiť si ju môžete tu:
Hodnotenie: 98%
Hodnotenie cbdb.cz: 83%