Vlk a sedem kozliatok je rozprávka, ktorá sa pravdepodobne rozprávala už v prvom storočí nášho letopočtu na Blízkom východe. Patrí do série príbehov, kde je záporným hrdinom vlk. Príbeh zaujal aj bratov Grimmovcov, ktorí ho neskôr uverejnili vo svojej zbierke rozprávok v roku 1812 pod názvom Der Wolf und die sieben jungen Geißlein. Grimmovci použili rovnaký koniec ako pri Červenej čiapočke. Rovnako ako Červená čiapočka, aj tu sa snaží autor varovať deti pred nebezpečnými ľuďmi a vystríhali ich pred možnými následkami. Z rozprávky plynie ponaučenie, že ak robíme niekomu niečo zlé, vždy sa nám to vráti.
Obsah rozprávky Vlk a sedem kozliatok
Mama koza má sedem malých kozliatok. Je na ne buď sama, alebo je cap v práci. Každopádne potrebuje kúpiť nejaké jedlo pre svoje deti. V niektorých verziách ide kúpiť mlieko, ale mnohí autori od toho upustili, keďže nemá logiku, aby šla koza po mlieko keďže je koza a dáva mlieko. Pred odchodom svoje deti dôrazne varuje, aby nikomu neotvárali. Hneď ako odišla začal niekto klopať na dvere. Bol to zlý vlk, ktorý videl odchádzať matku preč z domu. Vlk sa snažil tenkým hláskom presvedčiť kozliatka, že je ich matka, ale tie mu samozrejme neuverili lebo počuli, že hlas nepatrí ich matke. Navyše videli cez kľúčovú dierku sivé chlpy.
„Kozliatka, kozliatka, otvorte dvierka, nesiem vám čerstvého mliečka.“
„My ti neotvoríme, lebo naša mamička ma tenší hlások.„
Nazlostený vlk bežal ku kováčovi, aby mu ukoval ešte tenšie hrdlo. A tak mu kováč ukoval tenučké hrdlo.
Podľa jednej verzie vlk od hladu vtrhol do obchodu a tam uvidel múku. Napadlo mu, že si chlpy opráši múkou, aby boli biele. Pobral sa naspäť ku kozliatkam a ukázal bielu labu cez kľúčovú dierku. V niektorých verziách ho kozliatka pustili hneď dnu, v iných musel ísť ešte dvakrát ku kováčovi, aby mu stenčil hlas alebo zjedol kriedu, či med. V momente, keď ho kozliatka pustili dnu vrhol sa nich. Všetky ich pochytal, až na jedno, ktorému sa podarilo schovať do hrnca alebo skrine.
Keď mama koza prišla domov našla obrovský neporiadok a jedno plačúce kozľa v skrini respektíve v hrnci. Kozliatko jej všetko vyrozprávalo. Mama sa ihneď vydala vlka hľadať a rýchlo ho aj našla. Vlk spal neďaleko pod stromom. V spánku mu rozrezala brucho a z neho vyskočilo šesť kozliatok. Potom mu do brucha naukladala kamene. Keď sa chcel napiť vody zo studne, tak ho kamene prevážili a on spadol do studne, kde sa utopil.
Postavy
Sedem kozliatok – Sú poslušné, ale nechajú sa presvedčiť zlým vlkom, aby mu otvorili dvere.
Vlk – Zlý vlk, ktorý je schopný všetkého, aby dosiahol svoje
Mama koza – Mama, ktorá sa snaží chrániť svoje deti a upozorňuje ich čo sa môže stať ak otvoria dvere niekomu cudziemu.
Literárny druh: epika
Literárna forma: próza
Literárny žáner: rozprávka
Miesto a čas deja: neurčené
Kompozícia: chronologická
Rozprávanie: v 3. osobe
Pôvodný jazyk: nemčina
Krajina vydania: Nemecko
Dátum vydania: 1812
Filmové spracovanie: Nie
Slovenské vydanie rozprávky Vlk a sedem kozliatok
Originálny názov: Der Wolf und die sieben jungen Geißlein
Rozprávka bola vydaná v obrovskom množstve rozprávkových zbierok, takisto samostatne, ako leporelo či ako omaľovánky. Množstvo z nich nájdete na martinus.sk
Hodnotenie: 100%