Zvieracia farma – George Orwell

Zvieracia farma je antiutopistický román Georga Orwella (vlastným menom Eric Arthur Blair), ktorý vyšiel v roku 1945. Autor v ňom svojským spôsobom opisuje revolúciu a nástup socializmu v Rusku. Týmto dielom kritizoval socializmus, totalizmus a pomery vo vtedajšom Rusku, ale aj ostatné totalitné systémy. Podľa neho je totalizmus nezmysel a nemôže fungovať.

Obsah knihy Zvieracia farma

Bol raz jeden farmár, ktorý sa volal pán Jones. Farmu nespravoval moc dobre. Veľa popíjal a o zvieratká sa veľmi nestaral. To sa prestalo zvieratám na jeho farme páčiť a tak sa chceli vzbúriť. Prasa, ktorého volali starý Major zvolal konferenciu, kde vyzval ostatných obyvateľov farmy na revolúciu. Hlásal, že všetky zvieratá sú súdruhovia a každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ! Každý, kto chodí na štyroch alebo lieta, je priateľ. Všetky zvieratá sú si rovné. Nakoniec Major naučí spievať zvieratá pieseň, ktorú nazvali Zvieratá Anglicka:

Starý Major však zomrel a dve ambiciózne prasatá Napoleon a Snehuliak zorganizovali vzburu a vyhnali farmára Jonesa z farmy. Po jeho odchode sa Napoleon a Snehuliak stali vedúcimi osobnosťami a ako to tak býva v nových režimoch prijali aj nové zákony. Bolo to sedem prikázaní, ktoré napísali na stenu stodoly, a ktoré musel každý dodržiavať:

Vytvorili nové učenie, ktoré nazvali animalizmus. Zvieratá na farme pracovali, avšak prasatá nemuseli pracovať len dohliadali na to ako pracujú ostatné zvieratá.

Pán Jones sa však nechcel vzdať svojej farmy a tak prišiel znovu dobyť svoj majetok, avšak neúspešne. Táto bitka vošla do dejín pod názvom „Bitka o kravín.“ Po tejto bitke došlo k roztržke medzi Napoleonom a Snehuliakom. Snehuliak musel v obave o svoj život utiecť z farmy. Napoleon sa spolu s ostatnými ošípanými stal vedúcim na farme. Spolu so svojou pravou rukou Pištíkom (Kvičiak) postavili veterný mlyn, ktorý sa však po búrke zrútil. Obvinili Snehuliaka z nedbanlivosti. Kvôli nemu totižto mlyn spadol. Vyhlasovali, že je triedny nepriateľ a množstvo zvieratiek obvinili so spolčovania s ním.

Život na farme

Po odchode Snehuliaka nastala vlna zatýkania a nezmyselnej propagandy. Obyvateľom farmy dochádzali zásoby tak im neostávalo nič iné len obchodovať s ľuďmi. Napriek tomu však zvieratá hladovali ešte viac ako za vlády pána Jonesa, ale to im nevadí, pretože už nie sú pod nadvládou ľudí.

V tom čase zaútočí na farmu pán Frederick, ktorý si ju chce privlastniť. Zvieratá síce vyhrajú, ale je to Pyrhovo víťazstvo. Mlyn bol zničený a zvieracia farma poškodená. Mnohé zvieratá utrpeli zranenia. Najhoršie je na tom kôň Boxer. Zraneného Boxera odviezli preč a ostatných presvedčili, že ho vezú do nemocnice. V skutočnosti ho však odviezli do kafilérie.

O nejaký čas bola Zvieracia farma vyhlásená za republiku. Jediným kanditátom na prezidenta bol Napoleon, ktorý bol aj logicky jednohlasne zvolený. Postupne začínali miznúť nápisy zo steny stodoly. Prasatá začali žiť luxusným životom a ostatné živorili. Po niekoľkých rokoch si staré časy pamätalo len zopár zvierat. Podarilo sa im znova postaviť mlyn, ale väčšina zvierat, okrem prasiat hladovala. Prasatá sa chceli čo najviac podobať na ľudí a tak nosili ľudské oblečenie a chodili vzpriamene. Zo siedmych prikázaní zostalo len jedno a aj to pozmenené:

„Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“

Úryvok

„Ak na zvieratá čakali ťažké chvíle, vždy boli ubezpečené, že život je teraz oveľa dôstojnejší ako predtým. Viac sa spievalo, rečnilo, bolo viac ceremónií. Napoleon prikázal, aby sa raz týždenne konalo čosi ako spontánna manifestácia, ktorej cieľom by boli oslavy zápasov a víťazstiev Zvieracej farmy. V stanovený čas zvieratá zanechali prácu a vojensky zoskupené pochodovali pozdĺž hraníc farmy – na čele kráčali prasatá, potom kone, za nimi kravy, ovce a nakoniec hydina. Psy šli po boku sprievodu a celkom vpredu si vykračoval Napoleonov čierny kohút. Boxer a Ďatelinka vždy niesli zelený transparent so znakom kopyta a rohu a s nápisom Nech žije druh Napoleon!

Potom sa recitovali básne zložené na Napoleonovu počesť, Kvičiak predniesol prejav, v ktorom podrobne oboznámil prítomných s nárastom potravinovej výroby, a niekedy zadunel aj slávnostný výstrel z pušky. V spontánnych manifestáciách sa najviac vyžívali ovce; keď sa niekto sťažoval (a veruže niektoré zvieratá sa ponosovali, keď práve neboli nablízku prasatá alebo psy), že tým len strácajú čas a musia dlho postávať v chlade, ovce ich zakaždým umlčali svojím bľakotavým „Štyri nohy dobré, dve nohy zlé!“

Postavy

Každá z postav predstavuje reálnu osobu, udalosť alebo inštitúciu.

Prasatá

Ľudia

Kone

Ostatné zvieratá

Ďalšie

Motto: „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“

Literárny druh: epika

Literárna forma: próza

Literárny smer: svetová literatúra 20. storočia

Literárny žáner: alegorická bájka, autoutopistický román, politická satira

Miesto a čas deja: Anglicko, 20. roky 20- tého storočia

Kompozícia: chronologická, 10. kapitol

Rozprávanie: v 3. osobe

Pôvodný jazyk: Angličtina

Krajina vydania: Spojené kráľovstvo

Dátum vydania: 17. august 1945

Slovenské vydanie knihy Zvieracia farma

Jazyk: Slovenčina

Filmové spracovanie: Áno

Originálny názov: Animal farm

Vydal: Slovart 2013

ISBN: 9788055610849

Počet strán: 101

Hodnotenie: 100%

Hodnotenie cbdb.cz: 92%

Knihu si môžete zakúpiť tu: