Letné olympijské hry v Berlíne - Knižné laboratórium

Letné olympijské hry v Berlíne sa konali v roku 1936. Hlavné mesto Nemecka ešte v roku 1931 bojovalo o usporiadanie olympijských hier so španielskym mestom Barcelona. V tom čase sa ešte nevedelo o nástupe Hitlera a nacizmu k moci. Hitler sa k moci dostal o dva roky neskôr a jeho myšlienky boli v priamom rozpore s olympijskými myšlienkami. Mnoho ľudí nad tým vyslovilo znepokojenie. Konali sa debaty, či nebudú hry v rozpore s olympijskou chartou a či NSDAP nebude diskriminovať súťažiacich iných rás alebo vyznaní. Hitler však dával záruku, že nič také sa nestane. Na tom, aby sa hry uskutočnili mu veľmi záležalo. Vnímal to ako možnosť rozšíriť svoj vplyv a nacistickú propagandu. Mnoho súťažiach a organizácií sa však rozhodlo bojkotovať olympiádu. Spoločne napísali aj list, kde uvádzajú:

„Olympiáda, ktorá sa má konať roku 1936 v Berlíne, prerástla rámec športového podujatia. Dnešní držitelia moci v Nemecku využívajú olympiádu na propagandu fašizmu. Šport im neslúži na pokojné súťaženie zdatnej mládeže, ale na prípravu vojny, tak ako šport vo všetkých fašistických krajinách. Voláme športovcov celého sveta k bojkotu berlínskej olympiády!“

V čase kedy si v Aténach športovci predávali olympijskú pochodeň z ruky do ruky ako symbol spolupatričnosti sa v Nemecku začalo prenasledovanie nežiadúcich osôb. Na plno fungovali zvrátené norimberské zákony. Medzi tieto nežiadúce osoby patrilo aj mnoho športovcov, u ktorých bolo podozrenie, žeby mohli využiť hry na antifašistickú činnosť. Mnohí boli zatknutí alebo boli pod dozorom. Po príchode do Nemecka boli zahraniční športovci sledovaní agentmi.

Priebeh olympiády

Letné olympijské hry boli slávnostne otvorené 1. augusta 1936. Ešte predtým Hitler usporiadal slávnostnú recepciu, kde všetkých srdečne prijal. Na štadióne sa nachádzalo vyše 100 000 ľudí. Všade vialo toľko nacistických vlajok, že tá olympijská pri nich úplne zanikla. Po otváracej formulke vyleteli k oblohe tisíce holubíc, zazneli olympijské zvony a delové salvy. Na koniec zaznela olympijská hymna, ktorú zložil Richard Strauss.

Väčšina športovísk sa nachádzal v na Reichsportfelde. Olympijská dedina bola vzdialená asi 20 minút od Reichsportfeldu. Tvorilo ju 150 kamenných budov. Počet športovcov bol okolo 4000, čo bolo trojnásobne viac ako v Los Angeles. Počet krajín sa zvýšil na 49.

Olympiáda bola zakončená 16. augusta veľkolepým ceremoniálom. Najúspešnejšiu krajinou sa „prekvapivo“ stalo Nemecko, druhé bolo USA a tretie Maďarsko. Za týmto úspechom Nemecka vraj stáli rozhodcovia, ktorí boli neobjektívni alebo mali nemeckí športovci výhodnejšie postavenie ako súperi.

Jesse Owens

James Cleveland Owens mal počas olympijády v Berlíne necelých 23 rokov. Pochádzal z Alabamy, ale jeho rodina sa neskôr presťahovala do Clevelandu. Bol atlétom, ktorý sa venoval najmä behu na 100 a 200 metrov a skoku do diaľky. Na olympijských hrách v Berlíne získal zlatú medailu za beh na 100 metrov. Ešte deň predtým na rozbehu zabehol olympijsky rekord čo mu však nebolo uznané, keďže fúkal silný vietor. Druhú medailu získal za skok do diaľky. Tretiu medailu sa mu podarilo získať o pár dní neskôr za beh na 200 metrov a poslednú, štvrtú za štafetový beh. Keďže bol černoch tak jeho víťazstvá neboli Hitlerovi veľmi po chuti. Víťazov ostatných disciplín volal k sebe do lóže, kde mi osobne blahoželal. Pri Owensovi to však neurobil, čim postavil proti sebe MOV.

Po vojne sa Owens prestal venovať behaniu. Istý čas sa venoval výchove atletickej mládeže. Nakoniec sa usadil v Chicagu, kde vlastnil reklamnú firmu. Zomrel v roku 1980 na zlyhanie srdca.

S Owensom pricestoval do Berlína aj Louis Zamperini, bežec na 5000 m. Počas druhej svetovej vojny sa pridal k americkej armáde. Roku 1943 jeho bombardér núdzovo pristál v mori. Po 47 dňoch plavenia sa po mori sa dostal do japonského zajatia. Jeho príbeh bol spracovaný v knihe Nezlomený. Recenziu na knihu si môžete prečítať TU.