Mladý muž sa prediera hustým krovím. Zdá sa, že jeho trápenie nemá konca. Takto blúdi už niekoľko dní. Je už hladný, smädný a unavený. Zrazu uvidí malý domček uprostred krovia. Je už celý schátraný, ale možno tam niečo nájde na jedenie a oddýchne si. V dome sa nachádza množstvo starých vecí pokrytých hrubou vrstvou prachu. Medzi nimi uvidí zlatom pokrytý čajník. Moc na ňom nevidieť zdobenie tak ho pošúcha, aby zotrel prach. Odrazu sa pri ňom vynorí džin. Muž vie, že práve zachránil džina z lampy a môže si priať čokoľvek. Praje si, aby sa z tohto schátraného miesta stal obrovský palác s nádhernými záhradami a plnou pokladnicou peňazí. Z chudobného miesta sa tak stalo jedno z najbohatších na svete.
Džin v arabskej kultúre
Džin je nízko postavené božstvo z arabskej a islamskej mytológie. Jeho pomenovanie pochádza zo semitského slova jinn, čo znamená „skrytý“. Podľa arabskej tradície prebýva v rozvalinách domov a iných opustených miestach. V prenesenom slova zmysle označuje strašidlo alebo mátohu. Iné príbehy zase rozprávajú o tom, že obýva inú dimenziu, ktorú ľudské oko nedokáže zachytiť. Dokážu však s nami komunikovať v našej dimenzií.
Má priehľadné telo a dokáže meniť svoju podobu. Dokáže sa premeniť na človeka, zviera alebo aj predmet. Najradšej sa mení na hadov, ale niektorí sa radi menia na škorpiónov alebo jašterice. Rovnako ako ľudia sa rozmnožujú a aj umierajú. Na rozdiel od ľudí však môžu žiť aj stovky alebo tisícky rokov. Môžu mať sexuálny vzťah s ľuďmi a splodiť potomstvo.
Kresťania o nich hovoria ako o incuboch alebo sucubách, ktoré môžu sexuálne napádajú ľudí v spánku. Viac o incuboch si môžete prečítať TU.
V Koráne sa hovorí, že Alláh stvoril päť rádov bytostí z ohňa bez dymu. Bol to Ján, Džin, Šajtán (diabol), Ifrit (démon) a Márid. Na rozdiel od ostatných spomenutých môžu byť džinovia zlí, neutrálny ale aj veľmi priateľskí a spoločenskí. Podľa toho majú aj svoju podobu. Zlí džinovia sú škaredý, až ohyzdní. Dobrí džinovia sú krásni. Dokážu ovládať živly a zúrodňovať pozemky.
V niektorých kultúrach sú chápané ako zlé bytosti, ktoré vysielajú čarodejníci. Jedinou ochranou je nosenie ochranných amuletov s menom boha, ktorého sa džin bojí a preto čokoľvek čo je posvätené alebo má meno boha ho odpudzuje. V blízkovýchodnej tradícii sa džinovia delia na niekoľko druhov. Jedným z nich sú aj ghulovia, o ktorých si môžete prečítať TU.
Ochrana pred džinom
Keďže džinovia sú zväčša zlé bytosti a môžu škodiť, ľudia na Blízkom východe robia rôzne rituály, aby sa chránili. Dôležité je prejaviť mu veľkú úctu. Niektorí ľudia ich dokonca uctievajú ako bohov. Ak človek prejaví úctu, ktorá sa džinovi mimoriadne páči môže mu splniť akékoľvek želanie. Ak však neprejaví dostatočnú úctu môže skončiť v pekle. V lepšom prípade im môže škodiť na majetku, spôsobovať choroby alebo dokonca posadnúť človeka. O posadnutí džinom hovorí najmä Korán, ktorý hovorí, že džin môže spôsobiť človeku šialenstvo. Prorok Mohamed údajne vyháňal džinov z posadnutých ľudí. Na ochranu pred džinom nosia moslimovia amulety s vyrytým božím menom.
Jazero Al Jazirat Al Hamra- sídlo džinov
V Spojených arabských emirátoch sa nachádza jazero Al Jazirat Al Hamra, kde údajne žijú džinovia. Kedysi to bolo rušné miesto, ale dnes zíva prázdnotou. Žilo to okolo 2500 obyvateľov, hlavne lovcov perál. Tí, ale začínajú postupne odchádzať. Bolo to hlavne preto, že oblasť bola hospodársky nie príliš prosperujúca. Posledných obyvateľov, ktorí tam zostali údajne vyhnali džinovia. Údajne sa im džinovia zjavovali a škodili im. Vyzerali odpudzujúco, niekedy sa menili na zvieratá. Oblasť bola až do 19. storočia opustená tak mohli džinovia vnímať ľudí ako votrelcov. Dnes je mesto v ruinách. Kto sa vydá na prieskum opustených budov môže vidieť svetielka alebo cítia závan studeného vzduchu či počujú rôzne zvuky.
Džinizmus
Okolo 8. storočia pred naším letopočtom vzniklo nové náboženstvo- džinizmus. Je to jedno z indických náboženstiev, ktoré je príbuzné budhizmu. Viac ako náboženstvo je to však filozofická náuka, ktorá sa vyznačuje humánnym prístupom a teda neubližovať žiadnym iným tvorom. Založilo ho údajne dvadsaťštyri džinov. Dnes sa k tomu náboženstvu hlási asi 3 až 4 milióny Indov.
Do povedomia ľudí sa džin dostal najmä vďaka arabským rozprávkam a to najmä zbierke rozprávok Tisíc a jedna noc. Najznámejšou rozprávkou z tejto zbierky (aj keď tam bola pridaná neskôr) je Aladinova čarovná lampa o chudobnom chlapcovi Aladinovi, ktorý sa nečakane dostane k čarovnej lampe. Pár krát ju pošúcha a odrazu sa z lampy dostane džin, ktorý sa stane jeho služobníkom a splní mu akékoľvek želanie.
Galéria
