Mladý drevorubač si po dlhej a namáhavej práci sadne k stromu, aby si trocha oddýchol a zajedol si trocha chleba s masťou a cibuľou. Po sýtom jedle sa oprie o strom, aby si trocha zdriemol, keď zrazu uvidí ženskú tvár ako sa na neho díva spoza stromu. Jej krása ho ihneď uchváti. Keď chce k nej prísť bližšie, víla utečie. Uteká za ňou lesom, aby ju našiel. Zrazu začuje spev a uvidí niekoľko mladých žien ako tancujú v kruhu. Na hlavách majú vence a oblečené biele splývavé šaty. Keď ho uvidia, zľaknú sa a vyparia sa ako dym.
Víly sú súčasťou folklóru mnohých európskych národov, najčastejšie slovanských a germánskych. Sú to mýtické bytosti, ktoré sa považujú za nehmotné s nadprirodzenými vlastnosťami. Podľa slovanských povier, sú to dievčatá, ktoré zomreli skôr ako sa stihli vydať a neustále hľadajú svojho ženícha. V Poľsku a Srbsku sú považované za zlé bytosti, keďže sa k ľudom správajú tak, ako sa k nim správali ľudia za života.
Výzor
Výzor sa menil v závislosti od kultúry. Mali rôznu veľkosť, od maličkých až po veľkosť dospelej ženy. V niektorých kultúrach majú dlhé vlasy až po zem, v ktorých sa skrýva ich sila. Ak stratia vlas, ihneď zomierajú. Oči majú zelené, čo odkazuje na prírodu, v ktorej žijú. Niektoré zdroje uvádzajú, že majú špicaté uši. Zväčša chodia bosé a zriedkavo majú aj motýlie krídla alebo lietajú pomocou mágie, či na chrbte vtákov. Na hlavách nosia vence uvité z lúčnych kvetov. Oblečenie je dlhé až po zem bielej alebo sivej farby utkané z pavučiny alebo veľmi jemnej látky. Milujú spev a tanec. Často tancujú v kruhu a spievajú pri svite mesiace.
Víla Banší
V Írsku sa rozprávajú legendy o víle Banší. V preklade to znamená žena z kopcov. Je známa ako víla smrti. Oznamovala smrť kvílením alebo plačom. Kvílenie je tak silné, že môže rozbiť aj sklo. Často je spájaná so smrťou nevinného dievčaťa. Má veľa rôznych podôb. Bolo to mladé, krásne dievča s dlhými ryšavými vlasmi alebo stará zhrbená starena s hnijúcim zubami a červenými očami. Banší je náročné stretnúť. Hneď ako vycíti prítomnosť človeka zmizne. Existujú svedectvá o stretnutí s banší, ale predpokladá sa, že to boli len muži podtužení alkoholom, ktorí si banší pomýlili s manželkou alebo svokrou.
Rusalka
Nazýva sa tak víla, ktorá sa objavovala v príbehoch starých Slovanov. Obýva najmä vodné plochy ako rieky a jazerá. Často ich môžeme stretnúť aj v lesoch a poliach. Obydlia však majú pod vodnou hladinou. Sú to dievčatá alebo ženy, ktoré zomreli násilnou smrťou alebo spáchali samovraždu. Zobrazujú sa ako vysoké, štíhle ženy s dlhými vlasmi. Vlasy musia byť neustále mokré, ak vyschnú rusalka zomrie. Nosia dlhé biele, lesknúce sa šaty. Podľa niektorých prameňov vychádzajú von z vody uviť si veniec alebo lákajú pocestných na svoj ľúbezný spev.
Nymfa
Aj antická mytológia rozpráva o vílach, ktoré nazývali nymfy. Sú považované za zosobnenie prírody. Na rozdiel od bohov sú však smrteľné. Obývali najmä hory, lesy, lúky, jaskyne, vody a moria. Podľa toho dostávali aj názvy. Existovali vodné a lesné nymfy. Boli nadpozemsky krásne. Častokrát ich kráse podľahli aj bohovia, ale väčšinou boli panny. Je teda paradoxné, že podľa nich boli pomenované ženy, ktoré chorobne túžia po mužovi, tzv. nymfomanky. Ako všetky vílu majú radi spev a tanec.
Vodné nymfy
Oceanidy obývali oceán. Ich domov bol na dne oceánu. Podobne ako oceanidy aj nereidy žili na dne mora. Najády zase obývali sladké vody ako jazerá a rieky.
Lesné nymfy
Medzi ne patrili oready, ktoré obývali hlavne v jaskyniach alebo žili hlboko v horách. V nižšie položených lesoch a hájoch žili dryády a hamadryády, ktoré ochraňovali stromy.
Víla sudička
Vyskytujú sa najmä v rozprávkach a príbehoch. Sudičky sú tri. Prvá má v rukách naše narodenie a detstvo, druhá život a tretia smrť. Všetky tri spriadajú nite, ale prestrihnúť ho môže len tá posledná.
Príbeh o Edricovi Wildovi a víle
Tento príbeh sa rozpráva v Anglicku už stovky rokov. V 11. storočí bol Edric Wilde na love, keď si všimol stavbu. Vošiel do nej a v nej tancovali a spievali víly. Ihneď sa do jednej zaľúbil a uniesol ju. Po dlhom prehováraní súhlasila so svadbou pod podmienkou, že jej nikdy nebude vyčítať jej sestry, inak ho opustí. Raz prišiel domov a ženy nikde. Keď sa vrátila vyčítal jej, že bola so sestrami. V tej chvíli sa víla rozplynula a už ju nikdy nevidel. Po nejakom čase sám zomrel od žiaľu.
Víla v literatúre
Tieto bytosti sa vyskytujú najmä v rozprávkach. Najznámejšia z nich je Šípková Ruženka, kde urazená víla sudička uspí Ruženku na sto rokov. V rozprávke Peter Pan je víla Zvonilka (po anglicky Tinker Bell), ktorá je kamarátkou Petra Pana. Je maličká, má krídla a lieta. Víly sa nachádzajú aj v diele Williama Shakespeara, Sen noci svätojánskej. Na prelome 19. a 20. storočia napísal Antonín Dvořák operu Rusalka, o víle, ktorá sa zamiluje do krásneho princa.
Podvod s fotografiami
V roku 1917 dve sesternice Elsie a Francis si v Cottingly v Anglicku vystrihli päť obrázkov víl, s ktorými sa odfotili. Fotky vyzerali tak dôveryhodne, že boli uverejnené v časopisoch a uveril im aj spisovateľ Arthur Conan Doyle. Až v 80- tých rokoch sa priznali, že tie obrázky vystrihli z detskej knihy. Francis však až do smrti tvrdila, že tá piata je pravá. Fotografie si môžete aj dnes pozrieť v Národnom múzeu vedy a médií v Bradforde v Anglicku.
