V stredoveku mala cirkev obrovskú moc. Často mala v moci panovníka a podľa jej pokynov sa rozhodoval. Prísne pravidlá cirkvi sa stretávali s nevôľou a cirkev sa začínala štiepiť. Okrem toho vládla silná kresťanská morálka a ľudia často nechápali niektorým negatívnym javom, preto ich pripisovali rôznym silám a čarodejniciam. Viera v diabla, ktorý môže posadnúť človeka bola veľmi silná. Preto cirkev vyvolávala v ľuďoch strach a hrôzu božími súdmi. Dôkazy o vine alebo nevine nechal súd na božstvo. Božie súdy, inak nazývané aj ordálie, sa priečili akémukoľvek zdravému rozumu. Vychádzali z toho, že ak je niekto nevinný, tak v skúške obstojí a Boh ho zachráni, ak vinný zomrie. Už v 9. storočí však boli tieto božie súdy ostro kritizované a v roku 1234 ich pápež Gregor IX. zakázal.
Skúška krížom
Obvinení museli stáť pred krížom s upaženými rukami tak dlho, kým jeden z nich nespustil ruky. Toho potom vyhlásili za vinného.
Skúška ohňom
Bola to jedna z najčastejších a najkrutejších skúšok. Človek musel ponoriť rameno do vriacej vody a vytiahnuť z neho nejaký predmet. Popálené rameno potom obviazali a sledovali hojenie. Podľa stavu hojenia potom rozhodli o tom, či je vinný alebo nevinný.
Skúška vodou
Vcelku cynický dôkaz neviny. Keďže sa vodou krstilo, bola považovaná za posvätenú Bohom. Ak sa nejaký človek utopil, znamenalo to, že ho voda prijala a tým pádom je nevinný. Ak to prežil bol vinný a odsúdený na smrť.
Inkvizícia
Kacíri alebo inak nazývaný aj heretici, boli všetci tí, ktorí sa odkláňali od zaužívanej dogmy, kritizovali cirkev a často zakladali vlastné náboženské odnože alebo sekty. Už spomínaný Gregor IX. sa po zakázaní Božích súdov rozhodol založiť inkvizíciu. Slovo inkvizícia má pôvod v latinskom inquistio – vyhľadávanie. Jej náplňou bolo vyhľadávať, súdiť a trestať kacírov. V 15. storočí sa začalo prenasledovanie čarodejníc. Malo sa za to, že čarodejnice sú služobnice diabla a robia zlo iným ľuďom. Môžu za zlú úrodu, prírodnú katastrofu a choroby.
V roku 1486 vyšla v Štasburgu kniha s názvom Kladivo na čarodejnice –Malleus maleficarum. Napísali ju dvaja dominikánsky mnísi Kramer a Spenger a ihneď sa stala, po Biblii druhou najpredávanejšou knihou. V knihe prinášajú dôkazy o existencií čarodejníc. Podľa nich boli čarodejnice posadnuté diablom. Dôkaz o tom, že sú posadnuté malo byť materské znamienko, tzv. signum diabolicum.
V tomto období nastala doslova éra teroru. Predpokladá sa, že inkvizícia zabila alebo umučila milióny ľudí. Môže za to hlavne tortúra, pri ktorej človek povedal čokoľvek, len aby sa dostal z múk a utrpenia. Žena sa pri mučení priznala, že je čarodejnica a prezradila meno ženy, s ktorou čarovala. Tá sa taktiež pri mučení priznala a označila ďalších ľudí. Existovali dediny, kde takto vyvraždili polovicu žien. Na vek sa nepozeralo. Mohla to byť staršia žena, ale aj malé dievčatko.
Obviniť mohol v podstate ktokoľvek kohokoľvek. Mohol to byť sused, ktorému zdochla krava a obvinil svoju susedu z čarodejníctva alebo žena obvinila svoju sokyňu v láske. Nikto si nemohol byť istý, že ho neobvinia.
Obvinený z kacírstva, ktorý sa priznal bol uväznený a musel odvolať svoje slová. Ak odmietol, dostal trest upálením. Tento trest vychádzal z toho, že spálením tela v očistnom ohni môžeme spasiť dušu pred pekelnými plameňmi. Čarodejnícke procesy vrcholili v rokoch 1590-1630. Ustupovať začali až v 18. storočí. Na našom území ich zakázala Mária Terézia.
Tortúra
Týmto slovom sa označuje mučenie behom výsluchu a mimoriadne krutým spôsobom vynucovanie si priznania. Toto mučenie mal na starosti kat. Ten väčšinou vyberal spôsob mučenia. Musel byť však opatrný, aby trpiaci človek nezomrel, nespáchal samovraždu a aby bol pri výsluchu pri vedomí. Výsluchy sa robili v tzv. mučiarniach, kde sa nachádzalo množstvo mučiacich nástrojov. Existovali dve druhy mučiacich nástrojov a to tie, ktoré spôsobovali bolesť a tie, ktoré aj mrzačili. Medzi ne patrili:
španielska čižma – Bol to upravený skrutkový lis, ktorý mal vo vnútri hroty. Topánka sa nasadila na nohu a stlačila. Často dochádzalo k rozdrveniu kostí. Kovové hroty spôsobovali sepsu alebo pohmoždenie svalov.
škripec- bol najčastejším nástrojom útrpného práva. Podobá sa rebríku alebo posteli, na ktorý si človek ľahne. Kat ho pripúta za ruky a nohy. Pomocou napínacieho zariadenia sa človek naťahuje. Pri tejto technike dochádza k naťahovaniu svalov, šliach a vykĺbení ramien. V niektorých prípadoch sa natiahli a zničili aj vnútorné orgány.
Palečnica- Nástroj, ktorý sa nasadil na prsty a uťahoval. Uťahovaním sa drvili palce.
Železná panna- Ide o drevenú konštrukciu, ktorá tesne obopína telo. Mala podobný princíp ako španielska čižma. Obeť do nej natlačili a zatvorili, tak že mu hroty prepichli telo.
Vešanie za ruky- Obeti kat priviazal ruky za chrbtom k lanu a pomocou kolesa ho vyťahoval do vzduchu. Dochádzalo k luxácii kĺbov a ramien.
Oslí chrbát- Nástroj v tvare striešky. Na ostrý vrchol sa posadil človek, aby sa mu vlastnou váhou zarezával do rozkroku.
Stolička- V sedacej časti a na operadle boli pripevnené hroty. Obeť sa na ňu posadila a pripútala. Každý, aj ten najmenší pohyb spôsoboval ukrutnú bolesť.
Mučenie vodou- Pripútanému človeku sa liala voda do hrdla pomocou lievika. Človek sa týmto spôsobom dusil. Voda mu napĺňala orgány a spôsobovala bolesť.
Kláda- Človeku sa znehybnili ruky a nohy. Po dlhšom čase dochádzalo k atrofovaniu svalov.
Lámanie v kolese- Obeť pripútali ku kolesu a točili ním. Tento spôsob sa používal aj ako trest. Dochádzalo k polámaniu všetkých kostí a často ku vnútornému krvácaniu.
Inkvizícia mala moc aj v novoveku počas náboženských vojen. Touto témou sa inšpiroval aj Ken Follett vo svojom diele Ohnivý stĺp.
Zdroje
101 nejdůležitějších otázek – Středověk
Napísala: Claudia Märtlová
Originálny názov: Die 101 wichtigsten Fragen Mittelalter
Séria: 101 nejdůležitějších otázek
TeMi 2007
ISBN 9788090387379
Počet strán: 158
Záhady okolo nás
Napísal: Autorský kolektív
Reader´s Digest výber: 1999
ISBN: 8088983002
Počet strán: 336