Jeseň pomaly prechádza do zimy, mráz prituhuje a dni sa skracujú. Dlhé noci v ľuďoch vyvolávali často strach a neistotu. Ľudia v minulosti verili, že v tomto období majú temné bytosti svoju moc, keďže majú rady tmu. Pod rúškom noci sa zakrádajú, aby ľuďom škodili. A nielen ľuďom, ale aj dobytku a hospodárstvu. Najväčšiu moc mali práve počas stridžích dní. Stridžie dni sa začínali 25. novembra, čiže na svätú Katarínu a trvali do 21. decembra, kedy má sviatok svätý Tomáš (meniny má Bohdan). V tento deň sa začína zimný slnovrat. Slnko sa znova vracia na severnú pologuľu a dni sa začínajú predlžovať. Strigy a iné zlé bytosti strácajú svoju moc. Svetlo víťazí nad tmou.
Svätá Katarína – 25. november
Narodila sa pravdepodobne v Alexandrii, ktoré bolo pod cisárskou nadvládou. Otvorene kritizovala prenasledovanie kresťanov. Cisár Maxentius vyslal učencov, aby ju znova priviedli k pohanskej viere. Ona ich však presvedčila k obráteniu na kresťanskú vieru. Cisár ju dal uväzniť, mučiť na kolese a nakoniec bola sťatá mečom. Jej pozostatky sa nachádzajú v Kláštore svätej Kataríny na Sinaji.
Atribútmi svätej Kataríny sú zlomené koleso, kniha, meč, ľalia a koruna. Je patrónkou mníšok, dievčat, žien, snúbencov, kaderníkov, krajčírov, pekárov, mlynárov, tlačiarov, námorníkov a mnohých ďalších.
Na svätú Katarínu sa jedol cesnak, robili sa krížiky nad dvere, ženy nesmeli chodiť na návštevy. Ak by žena niekam prišla na návštevu, tak by sa v dome rozbíjal hlinený riad a sliepky by prestali znášať vajcia. Nesmelo sa priasť, šiť ani vyšívať. Svätá Katarína začína adventne obdobie, takže to bola posledná možnosť dopriať si a zabaviť sa. Organizovali sa katarínske zábavy, kde sa priniesli aj koláče a pálenka. Chlapci robili rôzne fígle, ako napríklad poskladali drevo pred dvere alebo premiestnili drevený záchod.
K svätej Kataríne sa viažu aj pranostiky: Katarína na ľade, Vianoce na blate
Katarína má šumné meno, lenže chladné veno.
Na svätú Katarínu schovajme sa pod perinu.
Na Katrenu teplo, to nedobre býva, potom o Jozefe sneh pole prikrýva.
Svätý Ondrej – 30. november
Bol bratom sv. Petra. Rovnako ako jeho brat bol rybárom. Údajne sa narodil v Betseide, neďaleko Kafarnauma. Spolu so svätým Petrom sa stal apoštolom a nasledovníkom Krista. Zomrel mučeníckou smrťou na kríži v tvare X. Nepribili ho však, iba priviazali a tak zomieral na kríži niekoľko dní. Okolo roku 356 preniesol jeho pozostatky cisár Konštantín do Konštantinopolu. V minulosti boli jeho pozostatky boli viackrát premiestnené. V roku 1964 preniesol relikvie pápež Pavol VI do Patrasu v Grécku, kde sú uložené v chráme svätého Ondreja. Atribútmi sú kríž tvare X a rybárska sieť.
Na sviatok svätého Ondreja sa tešili hlavne slobodné dievky. Bol to deň, kedy sa mladé dievčatá pokúšali vyveštiť svoj osud. Robili pri tom rôzne magické úkony. Dievčatá z dediny sa stretli a varili halušky alebo pirohy. Na nich boli lístočky s menami mládencov. Ktorý piroh vyplával ako prvý, toho si mala vziať za muža. Zamestnanie muža zisťovali liatím olova do studenej vojny. Niektoré zvyky sa menili v závislosti od regiónu. Niekde si dávali nohavice pod vankúš, aby sa im prisnil ženích alebo počúvali brechot psa. Z ktorej strany počuli štekanie, odtiaľ mal prísť ženích. Ak neštekal, dievka sa nevydala.
Rovnako ako na Katarínu, ani na Ondreja nesmeli ženy priasť, šiť, ani vyšívať. Zákazy taktiež záležali od regiónu. K Ondrejovi sa taktiež vzťahovalo množstvo pranostík:
Na svätého Ondreja dávaj sane do dvora.
Keď je pekne na Ondreja, celý rok na všetky sviatky bude pekne.
Keď na sv. Ondreja sneží , sneh si dlho poleží.
Keď svätý Ondrej peknú cestu Lucii spraví, aj Mikuláš ho pochváli.
Svätá Barbora – 4. decembra
Svätá Barbora sa narodila v 3. storočí v Nikomédií (dnešné Turecko) do pohanskej rodiny. Odmietla sa vydať a tak ju otec uväznil vo veži, kde študovala a prijala kresťanstvo. Z veže sa jej podarilo ujsť a schovala sa v skale, ktorá sa pred ňou zázračne otvorila. Preto sa stala patrónkou baníkov. Keď sa o tom dozvedel jej otec, našiel ju, dal ju mučiť a neskôr ju sám popravil mečom. Legenda hovorí, že keď ju anjeli niesli do neba, jej otca zasiahol blesk a odniesol na boží súd. Preto je Barbora patrónkou delostrelcov. Je aj patrónkou architektov, veží a pomocníčkou v núdzi. Zároveň je sprostredkovateľkou šťastnej hodiny smrti. Atribútmi sú veža s troma oknami, kalich a hostia, delo a fakľa.
Na svätú Barboru existovali rôzne zvyky a tradície. Tak ako pri iných sviatkoch, aj tu záležalo od regiónu. Niekde chodili chlapci zavinšovať s kúskom železa, ktorý predstavoval pevné zdravie. Domáci im zato dali nejaké peniaze alebo dobrotu. Ženy nesmeli chodiť na návštevy, vyšívať, priasť, párať perie lebo by ich dobytok klal rohami. Inde zase chodili dievčatá po domoch a čistili kúty. Najznámejším zvykom ale bolo, že si vydajachtivé dievky doniesli domov vetvičky čerešne. Dali ich do vázy s vodou a ak do Vianoc rozkvitli dievča sa do roka vydalo. Vetvičky si priniesli aj vydaté ženy a vdovy. Vydaté si ich nosili, aby mali dobrú úrodu. Vdovy si ich priniesli, pretože sa chceli znova vydať (samozrejme ak bola vdova mladá).
V banských mestách sa konali slávnostné omše. Na omšu prišli baníci v slávnostných uniformách. Zachovalo sa aj mnoho pranostík:
Aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc.
Svätá Barbora ťahá sane do dvora.
Svätá Barbora vyháňa drevo zo dvora
Po svätej Barbore nasledoval Mikuláš. Tomu sa však venujem v samostatnom článku TU
Svätá Lucia – 13. december
Lucia sa narodila v Syrakúzach bohatým rodičom a bola vychovávaná v kresťanskej viere. Jej matka ju chcel vydať za pohanského chlapca. Lucia matku presvedčila, aby sa šla modliť k hrobu svätej Agáty. Matka sa zázračne uzdravila z ťažkej choroby. Z vďačnosti dala Lucii súhlas k tomu, aby sa nevydala a peniaze určené na svadbu rozdala chudobným. V niektorých legendách si Lucia vylúpla oči a poslala ich ženíchovi. Neskôr od Panny Márie dostala nové, ešte krajšie oči. Odmietnutý ženích udal Luciu konzulovi v Ríme. Presviedčali ju, aby sa vzdala viery, no ona odmietla. Nakoniec bola mučená a hrdlo jej prebodli mečom. Jej atribútmi sú prebodnuté hrdlo, meč, lampa, fakľa, oči na tanieri. Patrónka chudobných, slepých, kajúcich prostitútok, chorých detí, farmárov, sklenárov. Pomocnica pri očných chorobách, slepote a mnohých ďalších,
Lucia – najväčšia bosorka
Pred zavedením gregoriánskeho kalendára bol deň sv. Lucie najkratším dňom v roku. Vtedy mali ľudia najväčší strach z temných síl. Podľa ďalšej legendy Luciu hodili do plameňov, ale ona prežila. Preto bola považovaná za najväčšiu bosorku. Muži obchádzali domy, silno trúbili, zvonili a pískali, aby odohnali zlé bytosti a bosorky, ktoré sa stretávali na krížnych cestách. V predvečer Lucie sa jedol cesnak. Ten sa dával aj dobytku. Robili si ním krížik na čelo alebo na brade.
Po domoch chodili ženy oblečené v bielom. Tvár mali zamúčenú a v ruke husacie krídlo. Ním vymetali kúty a pece. Domy sa posväcovali svätenou vodou. Lucia je patrónkou krajčírok, preto sa nesmelo robiť nič čo súviselo s niťou a ihlou. Do Lucie muselo byť všetko napradené. Inak by sa bosorky nahnevali a ublížili by priadke. Z domu sa nesmelo vyniesť mlieko lebo len bosorka ho v tento deň nutne potrebovala. Mládenci vyrábali lucijní stolček. Keď si naň o polnoci sadli, mohli vidieť všetky strigy z dediny. Dievčatá si napísali na papierik meno a do Vianoc hádzali do ohňa. Ten ktorý ostal, za toho sa mala vydať.
Na Luciu sa sledovalo aj počasie. Od toho záviselo počasie počas celého roka. K Lucii sa viažu tieto pranostiky:
Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace.
Keď si Lucia na mena háby zablatí, v januári si ich prať bude.
Lucia noci upíja, ale dňa nepridá.
Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc.
Svätý Tomáš – 21. december
Svätý Tomáš, zvaný Didymus (dvojča) bol jedným z apoštolov. Niekedy sa nazýval aj neveriaci, keďže pochyboval o zmŕtvychvstaní Krista. Presvedčil sa až vtedy, keď vložil prst do rany po klincoch. Po nanebovstúpení Pána odišiel do Indie ako misionár. Tam zomrel mučeníckou smrťou, kedy ho pohan prebodol oštepom. Jeho atribútmi sú kopija a meč. Patrón architektov, murárov, tesárov, stavebných robotníkov, kamenárov a ďalších.
Tento deň sa považoval za deň lesov. Bolo zakázané rezanie a rúbanie dreva. Muži museli sedieť doma. Inak by mohli utrpieť úraz alebo nehodu. V mestách sa konali jarmoky, kde sa nakupovali veci potrebné na Vianoce. Doma sa upratovalo a izby bielili. Nesmelo sa nič požičiavať lebo by ubudlo majetku. Ženy nesmeli chodiť na návštevy. Veľmi obľúbené boli zabíjačky. Muži aj ženy museli vstávať veľmi skoro a všetko dôkladne pripraviť. Robila sa šunka, klobásky, jaternice či tlačenka. Tým sa skončili tvz. stridžie dni a ľudia sa vo veľkom začali pripravovať na Vianoce.
K Tomášovi sa viažu tieto pranostiky:
Na svätého Tomáše zima sa nám rozpáše.
Toma, poseď doma!
Tomáš s oceľou (mráz) znamená, že bude v nastávajúcom roku zrno plné.
Zdroje:
Tradície na Slovensku
Napísala: Zora Mintálová Zubercová
Slovart: 2015
ISBN 9788055614823
Počet strán: 360
Internet
Ďalšie časti zo seriálu Sviatky a tradície našich predkov