V dnešnej dobe už sotva nájdeme človeka, ktorý nevie čítať a písať. Aj domorodé kmene v odľahlých častiach Zeme majú svoju sústavu znakov. Rečou a písmom sa líšime od iných živočíchov. Ako však písmo vzniklo? Kedy človek začal zaznamenávať svoje myšlienky a prečo? Dôvodov môže byť veľa. Vznik písma môžeme datovať už v praveku, kedy človek vyjadroval svoje mentálne pochody a myšlienky pomocou malieb na stenu jaskyne. Ktovie, možno sú v tých maľbách rôzne príbehy alebo zážitky z lovu.
Koncom neolitu vznikali prvé mestá. Vznikol obchod a tým si ľudia potrebovali zaznamenať koľko predali, resp. vymenili ( existoval výmenný obchod), aby ich niekto „neošmekol.“ Potrebovali spísať ústne dohody o predaji, o uzavretí manželstva, hanblivý muž chcel žene vyznať lásku a pod.
Prelom praveku a staroveku niektorí historici datujú vznikom prvých mestských štátov, avšak väčšina vedcov sa zhoduje v tom, že starovek začína vznikom písma. Vďaka písmu začal človek zaznamenávať nielen svoje mentálne pochody a slovné vyjadrenia, ale aj úradné záznamy. Vďaka tomu máme hodnotné poznatky z minulosti. Najstarší typ písma je slovno- obrazové písmo, kde každý znak predstavuje slovo. Patrí tam babylonské, klinové chetitské alebo čínske písmo. V Egypte sa používali hieroglyfy.
Vznik písma a klinové písmo
Najstarším dochovaným dokladom o používaní písma sú sumerské tabuľky z obdobia okolo roku 3000 pred našim letopočtom z mesta Uruk, v dnešnom Iraku. Tabuľky sa vyrábali z nepálenej hliny, do ktorej sa ryli jednotlivé znaky. Písmo bolo komplikované a ovládali ho len pisári, ktorí museli študovať na špeciálnych školách. Nepoužívalo sa viac než päť klinov – vodorovného, zvislého, šikmého zhora , šikmého zdola a tzv. uhlového klinu . Avšak vytváralo sa z nich takmer neprehľadné množstvo kombinácií. Čím bol text starší, tím boli jeho znaky zložitejšie!
Z klinového písma vznikli neskôr ďalšie typy písma a to starobabylonské, elémske a ugaritské. Kvôli svojej komplikovanosti sa postupne prestalo používať a bolo zabudnuté. V 40. rokoch 19. storočia sa podarilo britskému dôstojníkovi siru Henrymu Rawlinsonovi (1810-1895) rozlúštiť klinové písmo. Ako predloha mu slúžil nápis Behistun na útese v Iráne, kde boli nápisy v elamčine, starobabylončine a staroperžčine. Sám vyliezol na útes a prepísal si nápisy v staroperžčine a elamčine. Najprv rozlúštil staroperžčinu a porovnávaním hneď na to klinové písmo.
Na tabuľky sa nepísali len úradné záznamy a korešpondencia, ale aj prvé literárne diela. Najslávnejším dielom je Epos o Gilgamešovi. Je to epická, básnická skladba z polovice 7. storočia pred našim letopočtom o kráľovi, ktorý po smrti svojho priateľa hľadá nesmrteľnosť. Skladba bola zapísaná na hlinených tabuľkách, ktoré sa našli v meste Ninive (dnešný Mosul v Iraku). V Ninive sa nachádzala knižnica kráľa Aššurbanipala, ktorá obsahovala dvadsaťpäť tisíc tabuliek. Predpokladá sa, že ich bolo oveľa viac, keďže mesto Ninive bolo v 7. storočí pred Kristom zničené. Okrem literárnych diel tam bol aj archív úradných záznamov. Tabuľky boli zoradené podľa názvov a poradových čísel. Časť tabuliek si aj dnes môžete pozrieť v Britskom múzeu v Londýne.
O tom aké zložité bolo klinové písmo a ako komplikovalo ľuďom život si môžete prečítať v románe Barbary Woodovej Had a hůl
Zdroje
Na počiatku bol Sumer
Napísal: Vojtech Zamarovský
Perfekt: 1017
ISBN: 9788080468200
Počet strán: 224
Scriptura latina libraria
Napísal: Peter Olexák
Editizioni Bricianis: 2008
ISBN: 9783000257223
Počet strán:227