5. decembra si všetky deti umývajú topánky alebo čižmičky, položia ich na okno a túžobne čakajú na štedrú nádielku sladkostí, ovocia a orieškov. Zrazu zazvoní zvonček a je to tu! Čarovný moment, kedy im svätý Mikuláš vložil do topánočky balíček. Také niečo som zažívala aj ja ako dieťa, ale kde sa táto tradícia vzala?
Kto bol svätý Mikuláš?
Svätý Mikuláš z Myry bol reálna postava. Narodil sa okolo roku 270, pravdepodobne v Patare, v Malej Ázii. Stal sa biskupom v Myre (dnešné Demre v Turecku). Bol známy svojimi dobrými skutkami a láskavosťou. Známy je príbeh o mužovi, ktorý v zúfalej situácii chcel svoje dcéry predať. Mikuláš v noci položil na okno mešec zlata a tým dievčatá zachránil.
Počas prenasledovania kresťanov bol väznený a mučený. Vďaka milánskemu ediktu bol však prepustený na slobodu. Po prepustení sa vrátil do Myry, kde zomrel. Po jeho smrti ho pochovali v miestnom kostole. V roku 1087 previezli jeho ostatky do talianskeho mesta Bari.
Stal sa patrónom rybárov, lodníkov, pltníkov, zlatníkov, neviest, škôl, lekárov a voňavkárov. Jeho atribútmi sú mešce peňazí, chleby, loď, kormidlo, kotva.
Sviatok svätého Mikuláša
V 9. storočí určila cirkev za sviatok svätého Mikuláša 6. december. Tento dátum si nevybrala náhodne, keďže v tomto období prebiehali v mestách oslavy slnovratu spojené s obdarúvaním a sprievodmi masiek. Cirkev chcela takýmto spôsobom premeniť pohanský sviatok na kresťanský. Študenti vysokých škôl vybrali jedného študenta, ktorý sa obliekol do biskupského rúcha. Ten najprv absolvoval omšu, neskôr sa vybral na koni v početnom sprievode do mesta alebo po dedine. Jozef II však tieto mikulášske sprievody zakázal, kvôli častým nepokojom. Mikuláš napriek tomu navštevoval bohatých šľachticov v sprievode čerta a anjela. Chodieval na saniach poháňaných koňmi, ktoré mali zvončeky. Mikuláš mal dlhý kožuch, biele fúzy a bradu. V ruke držal berlu a na hlave mal pápežskú mitru. Čert mal prevrátený kožuch opásaný reťazou a na nej upevnené zvonce. Anjel bol celý v bielom.
Neskôr, okolo 15. storočia začal nosiť Mikuláš darčeky do škôl. Deti dostávali školské pomôcky, mince, sladké pečivo, jabĺčka a orechy. Rozdávanie darčekov malo aj výchovný charakter. Dobré deti dostali orechy alebo perníčky. Zlé deti metličku, prútik alebo uhlie. Ešte predtým ako dostali darčeky, museli zaspievať pesničku alebo zarecitovať:
Pred oknom, za oknom stojí Mikuláš.
Povedz nám, Mikuláš, čo v tom vreci máš?
Pre dobrú Aničku rozprávkovú knižku
a pre zlého Janka drevenú paličku.
V druhej polovici dvadsiateho storočia začali deti dostávať čokoládu, hlavne čokoládové figúrky, cukríky, ovocie a oriešky. Exotické ovocie ako banány alebo pomaranče boli zvláštnosťou, o to viac sa cenili. Deti chodievali aj na omšu, kde im Mikuláš rozdal keksíky. Po príchode domov si umyli čižmičky a položili ich na okno alebo pred dvere.
Svätý Mikuláš má sviatok počas tzv. stridžích dní, o ktorých som písala v samostatnom článku TU
Zdroje
Tradície na Slovensku
Napísala: Zora Mintálová Zubercová
Slovart: 2015
ISBN 9788055614823
Počet strán: 360