Bojnický zámok patrí medzi naše najväčšie architektonické a historické skvosty. Leží na západnom okraji mesta Bojnice a je našou národnou kultúrnou pamiatkou. Bol postavený na travertínovej skale s troma nádvoriami. V roku 2023 sme mali aj my možnosť obzrieť si zámok. Teraz vám poviem zopár mojich postrehov. Ak si chcete zámok pozrieť odporúčam privstať si ako ja a prísť o deviatej ráno kedy zámok otvárajú. Vyhnete sa tak hodinovým radom, hlavne ak sa tam vyberiete počas obeda alebo poobede. Keď som sa tam bola na obed prejsť, tak tam stál rad čakajúcich až k lipe kráľa Mateja, čo je asi dve hodiny čakania. Na prehliadku púšťajú každú pol hodinu, ak je veľký nápor tak každých štyridsaťpäť minút.
Po našom príchode nám dali na výber z troch možností. Tou prvou je Pállfyho okruh. Táto prehliadka je so sprievodcom. Druhou možnosťou je Huňadyho okruh. Ten je bez sprievodcu a po zámku sa prechádzate sami. Treťou možnosťou je komplexná prehliadka. To sú obidve okruhy. My sme si samozrejme zvolili komplexnú prehliadku.
Pallfyho okruh
Ako prvý bol Pallfyho okruh so sprievodcom. Sympatický Ondrej nám zo začiatku prezradil niečo z histórie zámku. Porozprával nám, že prvé zmienky o zámku pochádzajú z 12. storočia a počas niekoľkých storočí vlastnilo zámok viacero šľachtických rodov ako napríklad Poznanovci a Noffryovci. Na konci 13. storočia ho získal Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ho vlastnil do roku 1321 kedy ho získali už spomínaní Noffryovci. Keď rod vymrel po meči, zámok prešiel do vlastníctva Mateja Korvína. Ako vieme Matej Korvín nemal legitímneho dediča a tak získali hrad Zapoľskovci až do bitky pri Moháči. Potom zámok získali Thurzovci. František Thurzo zámok rozšíril a nechal ho prestavať z gotického na renesančný. Od 17. storočia vlastnili hrad Pallfyovci.
Po úvodnom výklade smerujeme cez niekoľko izieb. Vybavenie izieb nie je úplne pôvodné keďže hrad v 50-tych rokoch 20. storočia vyhorel. Okrem toho poslední obyvatelia značnú časť rozpredali. Veľká časť vecí pochádza z depozitu Slovenského národného múzea. Do pozornosti dávam hlavne orientálnu miestnosť, ktorá slúžila ako pracovňa posledného majiteľa Jána Františka Pállfyho. Nachádzajú sa tam vzácne čínske vázy alebo stolíky dovezené z Indie. V jednej spálni môžete vidieť aj nádherné svadobné šaty so závojom.
Po prejdení súkromných priestorov sa dostávame do kaplnky, kde sa nachádza oltár, pozostávajúci z desiatich tabúľ. Roku 1933 sa skupine návštevníkov podarilo zostať v kaplnke cez noc. Oltár demontovali a vyniesli von oknom. Až o rok neskôr sa ich podarilo vypátrať. Oltár mali uložený v špeciálnom drevenom kufri, v jednom dome v Zlíne.
Poslední majitelia Bojnického zámku
Odtiaľ sme prešli do hrobky, kde je pochovaný Ján František Pállfy, jeho rodičia a biskup Tomáš Pállfy, ktorý bol predkom Jána Františka. Ten si biskupa veľmi vážil a tak preniesol jeho pozostatky do zámockej hrobky. Tu nám Ondrej čosi viac povedal o poslednom majiteľovi. Ten zomrel v roku 1908 a podľa závetu mal zámok pripadnúť štátu. Jeho želaním bolo aby sa z neho stalo múzeum. Závet však napadla jeho sestra Gabriela a uspela. Zámok tak prešiel do jej vlastníctva. Zrejme však nemala dostatok peňazí na jeho chod, (vraj bola strašne márnotratná) tak rozpredala časť vybavenia a neskôr aj celý zámok Baťovcom.
Na základe Benešových dekrétov zámok pripadol štátu. Ako som už spomínala roku 1950 zámok vyhorel a po jeho oprave sa rozhodlo, že sa tam zriadi múzeum. K samotnej hrobke sa viaže jedna historka. V 80- rokoch začala zo sarkofágu vytekať čierna tekutina. Všetci mali za to, že sú to slzy Jána Františka, keďže sa nesplnilo jeho posledné želanie, aby sa zo zámku stalo múzeum. Tento jav prestal hneď potom ako sa zriadilo múzeum. Výskumom sa však prišlo na to, že to nie je záhada ale bežný jav kedy sa koróziou narušila kovová rakva a prirodzené javy spojené s rozkladom začali vytekať von.
Travertínová jaskyňa na Bojnickom zámku
Ako posledná zastávka so sprievodcom bola prírodná traverínová jaskyňa. Nachádza sa 26 metrov pod úrovňou tretieho nádvoria. Vchádza sa tam dlhým tunelom, ale POZOR NA HLAVU! Hlavne ak ste vyšší pretože strop tunelu je dosť nízko. V jaskyni sa nachádzajú hlboké jazierka. Hĺbku majú od 8 do 12 metrov. O jej existencii ľudia vedeli už v dávnejších dobách, kedy im poskytovala úkryt pred nepriateľom a ako zásobáreň vody. Znovu ju objavili až v 19. storočí pri neogotickej prestavbe. Tu nás sprievodca Ondrej opúšťa. Kto má zakúpenú komplexnú prehliadku môže ísť na Huňadyho okruh, ostatní smerom von k bráne.
Huňadyho okruh
Pri vstupe na Huňadyho okruh sme museli znova ukázať lístok, preto dávajte pozor, aby ste ho počas prvej prehliadky nestratili. Ako som už spomínala túto prehliadku absolvujete sami. Môžete sa tam zdržať ako dlho chcete. Smer prehliadky vám ukazujú šípky. Ak vám niečo nie jasné sem tam sa tam objaví niekto, kto dáva pozor. Je tam veľké množstvo schodov, keďže sa ide do veže a človeku to dá zabrať. Po vyšliapaní som dostala odmenu vo forme krásneho výhľadu na Bojnice. Okrem toho tam môžete vidieť expozíciu zbraní a brnenia. Prechádzate sa znova niekoľkými izbami. V dvoch z nich sa natáčala kultová rozprávka Fanthagiro. Dokonca uvidíte aj kúpeľňu, v ktorej sa nachádza jedna z prvých splachovacích toaliet na našom území. Po zostúpení z veže sme sa ocitli pri bráne, ktorou sme vyšli. Ak máte záujem o suveníry a podporiť tak zámok, blízko sa nachádza predajňa suvenírov.
Ak uvažujete nad návštevou zámku určite neváhajte. Je to jednoznačne jeden z najkrajších slovenských zámkov. Je otvorený každý deň aj počas sviatkov.
Blízko sa nachádza aj zoologická záhrada a asi desať minút pešo je múzeum praveku, o ktorom si môžete prečítať TU
Otváracie hodiny a cenník si môžete pozrieť na oficiálnej stránke zámku TU