Móda biedermeieru - Knižné laboratórium

Romantická móda

Biedermeierom sa označuje obdobie neskorého klasicizmu v 1. polovici 19. storočia, a to predovšetkým v Rakúsku a Nemecku. Svoje pomenovanie dostal podľa fiktívnych osôb Biedera a Meiera, ktorí v satirických denníkoch zosmiešňovali meštianstvo. Bol to životný štýl, kde sa emócie starostlivo kontrolovali a pôžitky uvážlivo obmedzovali. Meštianstvo sa snažilo zachovať si starú idylu duševnej pohody alebo aspoň jej zdania. Móda biedermeiru sa hlavne sústredila na jemné, citlivé ženy.

Móda biedermeieru – muži

Mužský odev sa príliš nezmenil. Stále bol v móde frak. K nemu sa obliekali pantalóny, čo boli dlhé a úzke nohavice. Aby boli vypnuté a držali tvar, pripevňovali sa páskou k päte. Pod frak si obliekali košeľu. Košeľa mala vysoký golier, na ktorý sa viazala viazanka. Bola to väčšinou biela šatka, ktorá sa komplikovane viazala. Vesty sa vypchávali vypchávkami a vytvárali sa tak tzv. holubie prsia. Počas zimných mesiacov nosili redingot a havelok, čo bol plášť bez rukávov. Redingot sa zapínal pomocou ozdobných pútok. Inšpiroval sa najmä vojenskými kabátmi.

Pánovi nesmel chýbať cylinder, palička, kožené rukavice a retiazkové hodinky.

Pánska móda biedermeiru . Traja muži v cylindroch sa rozprávajú. Na sebe majú frak, vestu a okolo krku šatku. Majú brady a bokombrady

Veľmi módne začali byť fúzy a bokombrady. Vlasy sa strihali nakrátko, ale muži sa o nich dôkladne starali.

Móda biedermeiru – žena

Dobovým ideálom sa stala jemná, citlivá žena. To sa zvýrazňovalo veľmi úzkym pásom. Silueta tvorila písmeno X. Pás, ktorý bol v dobe empíru vysoko sa vracia na svoje prirodzené miesto. Do módy sa vrátila šnurovačka, ale sťahovanie pásu už nebolo tak extrémne ako v rokoku. Korzety vytvárali módnu siluetu presýpacích hodín. Predná oceľová výstuž nútila do vzpriameného držania tela.

Základnom odevu bol živôtik, ktorý odhaľoval dekolt a ramená. Živôtik sa ozdoboval medailónom. Výstrihy mali široké goliere. Rukávy boli zväčša dlhé a ich objem sa zväčšoval, a to preto aby útly pás vyzeral ešte útlejšie. Nazývali sa „šunkové rukávy.“ Sukne sa znova rozširovali a boli nariasené do hustých záhybov. Ako vrchný odev v zimných mesiacoch sa obliekala pelerína. Z pellise sa vyvinuli plášťové šaty, ktoré sa vpredu zapínali háčikmi. Na bežne nosenie sa používali bavlnené alebo vlnené šaty s kvetinovým vzorom. Spodok šiat bol zdobený volánmi alebo sa skladal z dvoch kontrastných častí.

Večerné šaty sa bohato zdobili rôznymi aplikáciami. Šaty boli kratšie ako na bežné nosenie a mali hlbokú dekoltáž. Na dotvorenie celkového vzhľadu sa používal mohutný náhrdelník. V chladom počasí si na spoločenské šaty obliekali plášť.

Obľúbeným materiálom bol taft, moaré, atlasy. Vracajú sa aj bavlna a vlna. Do módy sa dostávajú vzory ako káro, prúžky a kvety. Čínsky hodváb sa potláčal valčekom.

Dámska móda biedermeiru. Žena má na sebe ružové šaty s krátkym, širokým rukávom. Široká sukňa jej siaha po členky.

Doplnky

Veľkej obľube sa tešili klobúky. Nosili sa tak, aby neporušili účes a viazali sa pod bradou stužkou. Na spoločenské udalosti sa nosili turbany alebo orientálne pokrývky hlavy. Staršie ženy nosili čepce. Chudobné ženy nosili šatky. Na vychádzky si ženy nesmeli doma zabudnúť slnečník a rukavice. Rukavice boli sieťkované alebo čipkované. V zimných mesiacoch sa nosili rukávniky vyrobené z kožušín.

Účes

Účesy boli tvorené tak, aby mohol vyniknúť krk a ramená. Boli zložité. Okolo roku 1820 sa do módy dostáva tzv. apolónsky uzol. Dlhé vlasy sa vysoko vyčesávali na temeno a splietali do uzlov a lokní. Niektoré ženy si vlasy rozdeľovali na temene cestičkou a tvár lemovali lokňami. Používalo sa množstvo príčeskov a ozdôb. Vlasy sa ozdobili najmä hrebeňmi, umelými aj živými kvetmi, stuhami, čipkami a perím.