Zdravie ohrozujúca móda
Rokoko (z francouzského rocaille) je umelecký sloh, ktorý predstavoval ďalší vývoj baroka v rokoch 1720 až zhruba do 80. let 18. storočia. Niekde sa používa termín neskorý barok. V tomto období sa nosili tie najnákladnejšie a najkrajšie šaty v celých dejinách, ale táto nádhera mala aj svoje nepríjemné stránky. Oblečenie bolo ťažké a nepohodlné. Rokoková móda vychádzala z francúzskeho dvora. Tam sa nachádzalo centrum textilného priemyslu.
Rokoková móda – muži
Mužský odev bol veľmi prezdobený. V dnešnej dobe by sme povedali, že zženštilý. Muži používali ozdobné výšivky, čipky, stuhy. Najdôležitejšou súčasťou odevu bola košeľa, ktorá sa bohato zdobila veľkým množstvo čipky a žabó. Na košeľu sa obliekala vesta bez rukávov, ktorá sa od pasu dole mierne rozširovala. Zapínala sa na gombíky vyrobené z drahých kovov. Na vrch sa obliekal priliehavý kabátec. Od pása dole sa rozširoval. Úzke, priliehavé nohavice, ktoré sa nazývali cullote siahali po kolená. Pod nimi boli biele pančuchy.
Okrem spoločenského odevu sa rozšíril aj športový odev. Muži jazdili na koňoch, venovali sa lovu alebo sokoliarstvu. Objavujú sa zárodky golfu, kriketu a tenisu. Potrebovali teda pohodlnejšie a praktickejšie oblečenie. Nosili sa kožené čižmy, nohavice a plášť s kapucňou. Obľúbené boli nohavice vyrobené z jelenice, ktoré boli odolné.
Topánky takisto pripomínali ženskú módu. Boli nízke a ozdobené prackou vykladanou drahými kameňmi.
Typické pre toto obdobie boli parochne. Tie sa stáčali do ruličiek a zviazali hodvábnou stuhou na temene.
Rokoková móda – ženy
Základom ženského šatníka bola krinolína– široká sukňa, ktorá mala úctyhodné rozmery. Vychádzala z barokového manetau, čo bola sukňa s odhalenou spodničkou. Žena mala čo robiť, aby prešla cez dvere. V druhej polovici 18. storočia boli krinolíny ploché a po bokoch široké. Ku krbu museli byť umiestnené zábrany pretože sa často stávalo, že žena prišla príliš blízko ku krbu a šaty jej vzbĺkli. Dochádzalo k ťažkým popáleninám alebo smrti. Krinolína bola bohato zdobená výšivkami, stuhami, volánmi, kvetinami a musela si držať predpísaný tvar. Zo začiatku sa pod ňu dávalo množstvo sukní. To však na výsledný efekt nestačilo. Preto sa pod ňu dávala konštrukcia zvaná panier. Panier tvorilo päť obručí, ktoré sa od pása dole rozširovali. Panier mal rôzne tvary a veľkosti. Záležalo od príležitosti, na ktorú sa dáma pripravovala.
S veľkou šírkou krinolíny ostro kontrastoval veľmi úzky pás (osí pás). Na dosiahnutie tohto pása sa používal korzet, ktorý deformoval telo a vnútorné orgány. Vyrábal sa z veľrybích kostí. Korzet zdvíhal vysoko poprsie.
Živôtik mal oválny alebo štvorcový výstrih. Výstrih zahaľovali priesvitné šatky. Rukávy sa skrátili po lakte a boli zdobené čipkovými volánmi.
Obľúbené boli aj otvorené šaty, ktoré sa obliekali podobne ako dnešné šaty. Pod nimi sa nosila samostatná spodnička a medzera medzi poprsím sa zakrývala náprsenkou.
Topánky sa vyrábali z hodvábu. Obuv sa chránila koženými prezuvkami. Ozdobené boli prackami alebo stuhami.
Ženy rovnako ako muži sa začali venovať športu. Nosili krátke kabáty na telo a voľnú sukňu. Hlavu si chránili klobúkom.
Rokoková móda – účes a líčenie
Rovnako ako oblečenie, aj účesy boli veľmi nepohodlné. Nosili sa bohato zdobené biele parochne. Prečo biele? V tomto období sa starý človek tešil veľkej úcte. Bol považovaný za studnicu múdrosti a skúseností. Mladý človek sa mu chcel takýmto spôsobom priblížiť. Parochne sa často krát vypchávali rôznymi vypchávkami, drôtmi alebo konštrukciami, aby boli čo najvyššie. To spôsobovalo, že bol účes ťažký. Váha účesu mohla spôsobovať problémy s krčnou chrbticou. Vlasy sa zdobili perím, stuhami, kvetmi, čipkami perlami, ihlicami. No aj takými vecami, ktoré sú pre dnešného človeka absolútne nepochopiteľné, ako napríklad lode, vtáčiky alebo figúrky. Mnoho žien nosilo aj klobúky s plochými strieškami, naklonené dozadu alebo nabok.
Účesy sa pripravovali dlho a boli náročné ich vytvoriť. Ženy preto chceli, aby účes čo najdlhšie vydržal, niekedy aj niekoľko mesiacov. Na to používal skladací čepiec, nazývaný kaleša. Vyrábal sa z ľahkého hodvábu natiahnutého na kosticových obručiach. Okrem toho spali posediačky alebo ležali tak, že mali podložený len krk.
Módna bola biela pleť, ktorá sa zdobila muškami, čo boli znamienka krásy. Na nanášanie make-upu sa používali zajačie labky alebo chvosty rôznych zvierat. Navyše sa ženy neodličovali, len nanášali nové a nové vrstvy líčidiel. Červené pery sa dosiahli pomocou rumelky, čo bol sulfid ortuti. Líca si natierali alkoholom, aby podráždili pokožku a tá získala červený nádych.
Ďalšie články zo série Dejiny módy
40. roky 20. storočia a druhá svetová vojna
Zdroje:
Móda: Obrazové dejiny obliekania a štýlu
Napísal: kolektív autorov
Originálny názov: Fashion
Séria: Základný kameň rodinnej knižnice
Ikar: 2014
ISBN 9788055179407
Počet strán: 480
Od fíkového listu k džinum
Napísal: Jana Skarlantová
Grada publishing: 1999
ISBN 8071697850
Počet strán: 228