Móda starovekého Grécka - Knižné laboratórium

Jednoduchosť a účelnosť

Staroveké Grécko malo vyspelú kultúru. Nachádzalo sa v oblasti súčasného Grécka a západného Turecka. Malo nesmierny vplyv na jazyk, politiku, kultúru, umenie, architektúru aj módu iných kultúr ako Rímska ríša alebo Byzantska ríša. Móda starovekého Grécka je známa svojou jednoduchosťou, strohosťou a účelnosťou.

Móda starovekého Grécka – Minojská civilizácia

V druhom tisícročí pred naším letopočtom sa na ostrove Kréta nachádzala vyspelá minojská civilizácia. Zanechali množstvo fresiek a malieb, ktoré zobrazujú obliekanie ľudí na ostrove. Módny bol úzky pás a priliehavé oblečenie. Ženy nosili široké naberané sukne, ktoré siahali po členky a živôtik, ktorý odhaľoval poprsie. Sukňu pridržiaval široký opasok a krátke rukávy boli často bohato zdobené. Obúvali si sandále. Hlavu im pokrývali vysoké klobúky alebo diadémy. Z tohto obdobia sa nám zachovalo množstvo šperkov. Obľúbené boli prstene, náhrdelníky a náušnice, ale aj diadémy, spony, zlaté prívesky a ihlice. Existujú aj doklady o používaní prvých voňaviek na európskom kontinente.

Muži nosili bedrové rúška, ktoré zvykli byť obopnuté. Trup mali odhalený. V neskoršom období sa objavili aj tuniky. Hlavu pokrývali špicaté čiapky. Počas chladnejšieho počasia nosili aj plášť vyrobený z kože. Tak ako ženy obúvali si sandále, ktoré sa viazali okolo členkov. Čo sa týka vlasov, nechávali si dlhé vlasy, ktoré si niekedy stáčali do lokní.

Minojský muž a žena. Muž má na sebe len bedrové rúško a vysoký klobúk. Žena má dlhé šaty, odhalené poprsie a krátky rukáv.

Klasické Grécko

Okolo roku 1600 pre n.l. minojská civilizácia zo záhadných príčin zaniká, ale v okolitých ostrovoch a pevnine vznikajú mestské štáty, tzv. polis, ktoré sa kultúrne odlišujú od minojskej civilizácie a to aj spôsobom obliekania.

Starí Gréci ako prví opísali ideál krásy. Bol to dokonalý súlad všetkých častí v jeden, harmonický celok. Odev sa stal praktickým naplnením týchto zásad. Spojil krásu s účelnosťou. Odev rešpektoval telesné rozmery človeka, pohyb a individualitu. Voľné riasené tkaniny splňovali hygienické aj klimatické podmienky a dali sa kedykoľvek upravovať. Počas dórskeho obdobia sa vyrábali odevy z ťažkých tkanín a vlny. Až neskôr sa Gréci začali požívať ľan. Najprv do dovážali z Malej Ázie, až neskôr sa ho naučili pestovať sami.

V tomto období nosili muži aj ženy voľný splývavý odev, ktorý sa dal prispôsobiť ročnému obdobiu. Základnou časťou odevu mužov aj žien bol chitón. Boli to dva pozdĺžne kusy látky spojené pleciach a bokoch. Aby chitón držal pripínal sa ihlicami. Cez chitón sa nosil himation. V prípade chladnejšieho počasia sa vyrábal z ťažkého súkna alebo vlny. Ak bolo teplo tak z ľahšej látky. Obe pohlavia nosili kožené sandále, ktoré sa uväzovali remienkami, niekedy až do polovice lýtok. Otroci chodili bosí.

Móda starovekého Grécka – ženy

Ženy takisto obľubovali peplos. Bola to prepásaná tunika, ktorá bola na pleciach čiastočne zopnutá, vďaka čomu sa voľné rohy riasili. Musím podotknúť, že zopár rokov dozadu sa dostal aj do módy 21. storočia, kedy sa používal ako prvok v spoločenských šatách alebo sakách. Ženy si ho obľúbili vďaka tomu, že zakrýva nedokonalosti v oblasti pása.

Chitón aj himation bol vždy dlhý. Výnimku tvorili dievčatá v starovekej Sparte, ktoré rovnako ako chlapci športovali, čiže praktickejší bol krátky chitón. Himation sa používal aj ako pokrývka hlavy alebo pliec.

Šperky

Čo sa týka šperkov, veľký dôraz sa kládol najmä na ozdobu hlavy. Účesy sa zdobili diadémami a čelenkami. Používali sa hlavne prírodné motívy, ako kvety alebo listy. Okrem vlasových ozdôb boli obľúbené aj náramky, náhrdelníky, brošne a náušnice. Veľmi populárne boli šperky v tvare hada alebo špirály.

Ženská móda starovekého Grécka. Ženy majú dlhé šaty po zem, bez rukávov, vlasy zviazané do uzla.

Tri ženy. Prvá má na sebe peplos. čo sú dlhé šaty na ramienka, druhé sú chitón, ktoré majú podobný strih a tretia má himation čo je plášť.

Účesy

Účesom sa venovala veľká pozornosť. Módne boli kučeravé a tupírované vlasy, ktoré sa nestrihali. Strihali sa len otrokyne, prostitútky alebo ženy, ktoré mali smútok. Hrebene sa vyrábali z slonoviny, olivového dreva alebo bronzu. Uprostred temena si vlasy rozdeľovali cestičkou. Zapletali ich alebo vyčesávali do drdolov. V tomto období vznikol aj tzv. grécky uzol, čo bolo zbieranie vlasov do uzla. Požíva sa dodnes v spoločenských účesoch. Na ozdobu sa používali sieťky alebo stužky.

Antická socha, ktorá ukazuje typický grécky účes zviazaný do uzla. Na temene sú vlasy rozdelené cestičkou a ozdobené čelenkou

Móda starovekého Grécka. Žena s typickým gréckym účesom zviazaným do uzla. Na temene sú vlasy ozdobené čelenkou. Na ušiach má dlhé náušnice

Líčenie

Líčenie nebolo také výrazné ako v starovekom Egypte. Tvár si natierali rozomletým minerálom ceruzit, viečka žltým perleťovým práškom. Riasy si čiernili maskarou a pery si farbili ružovým minerálom cinabarit. Tieto látky boli škodlivé, v niektorých sa nachádzal aj jedovatý arzén.

Móda starovekého Grécka – muži

Ako som už spomínala mužský odev sa od toho ženského veľmi nelíšil. Takisto nosili chitón a himation. Ten nosili prehodený cez plece. Neskôr začali nosiť chlamys – krátky plášť, ktorý pôvodne nosili vojaci. Vlasy sa strihali nakrátko, o ktoré sa dôkladne starali, keďže nepestovaný vzhľad bol symbolom smútku. Okolo čela boli nakučeravené, ozdobené úzkou stuhou alebo kovovou čelenkou. Tvár si holili na hladko. Na rozdiel od žien používali menej šperkov. Zdobili si najmä opasok a zbroj. Vyššie postavení muži nosili pečatný prsteň.

Pánska móda starovekého Grécka. Muž ma šaty nad kolená a bez rukávov. Plášť má prehodený cez ramená.

Grécka móda ovplyvnila aj módu v iných oblastiach. Napríklad staroveký Rím vychádzal práve z gréckej módy. K tomuto štýlu sa vrátilo v 30. rokoch 20. storočia. Strih podobný chitónu sa objavil hlavne v spoločenských šatách. Odvtedy je grécky strih neustále v móde a to hlave ako spoločné a svadobné šaty.