Začiatky odievania
V 21. storočí si oblečenie zaobstarávame veľmi ľahko. Prídeme do obchodu, vyberieme si čo sa nám páči a kúpime si to. Môžeme si vyberať z množstva materiálov, farieb a strihov. V minulosti bolo oveľa ťažšie získať oblečenie. Vrátime sa teda v čase o mnoho, mnoho rokov späť k našim dávnym predkom v praveku a povieme si niečo o spôsobe ich obliekania. Móda v praveku nemala estetickú funkciu, ale praktickú.
Asi 4 milióny rokov dozadu ovládali africké savany naši predkovia – australopitecovia. Po nich prišiel homo habilis a homo erectus. Vďaka teplému a suchému počasiu nepotrebovali oblečenie. Pred nepriazňou počasia ich chránilo ochlpenie. Po čase začal človek opúšťať Afriku a dostal sa až do Európy, kde ho zastihlo chladné počasie. Ľudia obývali jaskyne, ktoré boli na bývanie studené a vlhké. Preto sa obyvatelia jaskýň zakrývali počas spánku kožušinami ulovených zvierat. Prišli na to, že kožušina ich môže ochrániť aj pred zimou mimo jaskyne.

Prvé odevy
Okolo roku 500 000 pred naším letopočtom sa začali nosiť prvé odevy. Homo sapiens a neandertálci ešte nevedeli vypestovať ľan a ušiť látku. Boli to lovci a zberači, preto odev zhotovovali zo zvieracích koží, napr. mamuta alebo soba. Oblečenie malo byť hlavne praktické. Nesmelo prekážať pri love zvierať, hádzaní oštepov alebo pri behu, preto sa vymysleli prvé opasky vyrobené z kože, aby si človek nemusel neustále odev pridržiavať. V období okolo roku 30 000 pred Kristom sa objavujú prvé ihly vyrobené z kostí. Ako nite sa používali narezané kože. Odev nenosili len kvôli ochrane pred nepriazňou počasia, ale neskôr aj kvôli vzrastajúcemu pocitu hanby pred ostatnými ľuďmi.
Móda v praveku – ozdoby
Predpokladá sa, že pravekí ľudia si farbili telo okrom alebo uhoľom. Je možné, že vyrábali aj prvé ozdoby a to najmä z kostí, peria, mušlí alebo zubov zvierat. Nemali len funkciu estetickú, ale aj magickú. Praveký lovec veril, že im prináša silu. V neolite sa nosením ozdôb určovalo postavenie a príslušnosť ku kmeňu. Objavením medi a bronzu sa do popredia dostavajú prvé šperky. Vyrábali sa masívne náramky na ruky aj nohy, ihlice, náušnice. Veľmi obľúbený bol aj jantár a sopečné sklo.

Čo sa týka obuvi, pravekí ľudia si kožušinu alebo kožu obmotávali okolo nôh. To však predstavovalo problém, keďže v dobe ľadovej bol všade naokolo sneh. Preto si vyrábali prvé podrážky z kôry stromov. Najstaršia obuv pochádza z roku 10 000 pred našim letopočtom. Boli to jednoduché sandále upletené z kôry stromu. Tam, kde prevládalo teplé počasie, ako Egypt, sa postupne vyvinuli sandále, v chladnejších oblastiach topánky.
Používali sa rôzne prírodné látky, ktoré okrem estetickej funkcie mali aj ochranný účinok. Predpokladá sa, že sa natierali tukom a mliekom, prírodnými farebnými hlinkami a rastlinnými šťavami, a tak sa chránil pred chladom, slnkom, vlhkom alebo hmyzom.
Z tejto doby pochádzajú aj najstaršie holiace nástroje. Pazurkovité čepele, ktoré boli síce pomerne ostrým, ale zároveň aj rýchlo opotrebúvajúcim sa nástrojom, sa nepoužívali len na odstraňovanie fúzov. Nimi porezanú kožu vyplnenú prírodným farbivom môžeme považovať za akési predhistorické tetovanie.
Obliekanie v neolite
S nástupom neolitu začali ľudia pestovať plodiny a domestikovať zvieratá. Medzi prvé zvieratá, ktoré boli domestikované patrili ovce. Ľudia rýchlo prišli na to, že okrem mlieka dáva ovca aj veľmi kvalitné rúno. Okolo roku 4 000 pred naším letopočtom sa z rúna začala vyrábať vlna. Vlna ma vynikajúce izolačné a termoregulačné vlastnosti. Dá sa vyrobiť aj zo srsti kôz. V južnej Amerike vyrábali vlnu zo srsti lamy. S nástupom poľnohospodárstva sa začal pestovať ľan. Získava zo stonky ľanu siateho a v Európe sa objavil pred 4000 rokmi. Používal sa hlavne v letných mesiacoch, pretože nemá takú hrejivosť ako vlna. Na druhej strane bol však pevnejší a odolnejší.
Móda v praveku – zdobenie látok
Vo ôsmom storočí pred naším letopočtom sa látky začínajú farbiť a zdobiť. Na farbenie sa používal oker a oblečenie sa zdobilo pečatidlami. Pečatidlami sa farbilo aj telo. V najstarších dobách sa aj tetovalo. Na tetovanie sa používali rôzne motívy. Svedčia o tom tri nájdené mumifikované telá v permafroste pohoria Altaj. Mali vytetované obrázky zvierat, ktoré boli vyobrazené pomocou kriviek. Tetovanie „Pazyrského muža“, ktorý bol tetovaný pozdĺž chrbtice a na pravom členku bolo zas vyhotovené z veľkého počtu malých bodiek. Na tetovanie sa používal ostrý predmet a uhoľný prach, či iné prírodné farbivo.
Devätnásteho septembra 1991 urobili manželia Simonovci významný objav. Vo výške asi 3200 metrov nad morom v Alpách našli v ľade trčiace telo. Človek ležal na bruchu, tvár mal vtlačenú do zeme a telo vysušené na kosť. Okolo neho našli množstvo rozhádzaných predmetov. Telo ihneď previezli do Innsbrucku, kde sa vedci zhodli na tom, že ide o senzačný nález, keďže muž, ktorého mali pred sebou zomrel pred 3300 rokmi pred Kristom. Vedci ho pomenovali Ötzi.

Obrázok: Oblečenie Ötziho, ktoré sa našlo spolu s jeho telom.
Móda v praveku – doklady o odvievaní
Vďaka tomuto mužovi máme predstavu o tom ako sa obliekali ľudia v neolite. Muž mal na sebe kožušinovú čiapku a plášť zo stebiel trávy. Pod ním mal odev vyhotovený z kožušín. Okrem toho mal bedrovú zásterku a topánky z pevnej kože, ktoré mal vypchaté senom. Mal na sebe aj niekoľko tetovaní. Múmiu si môžete pozrieť v Múzeu prírody V Bolzane v Taliansku.
O tom ako žili pravekí ľudia vieme nielen z archeologických nálezov, ale aj zo života dnešných domorodých kmeňov ako sú napríklad Krováci, ktorí obývajú južnú Afriku, Namíbiu a Botswanu. Dodnes chodia v bedrových rúškach a používajú primitívne zbrane. V Bengálskom zálive sa nachádza ostrov Severný Sentinel. Jeho obyvatelia dodnes nemajú kontakt s civilizáciou, preto stále žijú v hlbokom praveku.

* Datovanie konca praveku je len orientačné. Kým niekde už existovali rozvinuté civilizácie, ide ešte vládol hlboký pravek.
Ďalšie časti série Dejiny módy:
40. roky a druhá svetová vojna
Zdroje
Móda: Obrazové dejiny módy a štýlu
Napísal: kolektív autorov
Originálny názov: Fashion
Séria: Základný kameň rodinnej knižnice
Ikar: 2014
ISBN 9788055179407
Počet strán: 480
Od fíkového listu k džínum
Napísal: Jana Skarlantová
Grada publishing: 1999
ISBN 8071697850
Počet strán: 228