Zrod módy
Staroveký Egypt bol jedným z najvýznamnejších a najstarších civilizácii na svete. Jeho centrom bola oblasť severovýchodnej Afriky, kde sa sústredil okolo rieky Níl. Svoj vrchol dosiahla ríša okolo roku 2000 pred naším letopočtom. Móda starovekého Egypta závisela prísnej spoločenskej hierarchie. Takmer všetky vrstvy spoločnosti však nosili ľan, ktorý vyhovoval veľmi teplému počasiu, lebo bol vzdušný a chladivý. Menej používali konope a ovčiu vlnu. Okolo druhého storočia pred naším letopočtom sa do Egypta dostáva aj bavlna.
Móda starovekého Egypta – Faraón
Najhonosnejšie oblečenie mal faraón. Základom bola naškrobená trojuholníková zásterka preložená v prednej časti krátkej alebo dlhej suknice. Zásterku pridržiaval farebný, ozdobný opasok. V starších nosil faraón krátky odev. Neskôr sa predĺžil až po členky. V Novej ríši pribudli aj košele a šaty. Na krku nosil faraón šperk alebo honosný golier zvaný pektorál.
Koruna sa skladala z dvoch častí- bielej a červenej. Biela bola na vrchu a pod ňou bola červená. Na korune sa nachádzala aj kobra, ktorá mala vzbudzovať rešpekt a úctu poddaných. Niekedy sa namiesto koruny používala pokrývka hlavy, tzv. nemes. Typické pre faraónov bola aj brada, ktorá bola väčšinou umelá. Mali aj výsadu nosiť obuv, pretože ostatní, okrem kňazov, chodili bosí. Faraón si obúval sandále, ktoré sú veľmi podobné tým, ktoré nosíme v dnešnej dobe. Koženú podrážku pridržiavali tri remienka. Jeden prechádzal medzi palcom a druhým prstom. Dve zadné začínali pod členkom a všetky tri boli spojené nad priehlavkom.

Ženská móda
Ženy si obliekali kalasiris, ktorý mal odnímateľné rukávy. Boli to priliehavé šaty na telo so širokými ramienkami. Niekedy bol tak úzky, že mali ženy problém kráčať. Dĺžka šiat závisela od postavenia. Pracujúce ženy ho mali z praktických dôvodov krátky. Bohatým Egypťankám siahal po členky. Šaty si zdobili korálkami, lastúrami alebo krytmi pŕs. V období strednej ríše sa nosil aj messes, čo bol akýsi typ košele alebo kabátika, ktorý sa nosil na kalasiris. Oblečenie sa riasilo a plisovalo, čo pripomínalo kvet lotosu.
Čo sa týka šperkov, pochopiteľne to záviselo od postavenia. Bohaté Egypťanky boli doslova ovešané šperkami. Šperky boli farebné a zdobené prírodnými motívmi. Nosili sa náramky, náhrdelníky, prstene, nákrčníky, náramky pod lakťom, ozdobné obrúčky okolo nôh, diadémy, ozdoby do vlasov. Menej zámožné ženy nosili napodobeniny šperkov z menej vzácnych kovov a polodrahokamov ako jaspis, garnát a karneol. Zlato mohol nosiť len faraón a jeho manželka, respektíve manželky. Veľmi dôležité boli amulety, pretože mali ochrannú funkciu.

Účesy a parochne
Egypťanky nosili parochne. Nenosili ich len z estetických dôvodov, ale aj praktických, keďže ich chránila pred slnkom. Vlasy mali dĺžku po ramená. Čierna farba vlasov bola vtedajším ideálom krásy, takže sa snažili mať vlasy čo najtmavšie. Na farbenie vlasov sa požívala henna, prírodné farbivo pripravené z rastliny Lawsonia inermis. Parochne sa vyrábali z ľudských vlasov alebo konského vlásia. Dievčatá si vlasy zapletali do vrkôčikov. Veľmi obľúbený bol lotos, ktorý si zvykli zapletať do vlasov. Pri významnejších udalostiach sa na hlavu kládol kužeľ s masťami. Ten uvoľňoval príjemnú vôňu. Masti sa vyrábali z rôznych byliniek.
Ženy si výrazne maľovali oči zelenou medenkou. Okolo očí si kreslili čiernu očnú linku, ktorá sa maľovala pomocou kajalu, čo je antimónový prášok, ktorý chránil oči pred ostrým slnkom. Pery si nezvykli líčiť. Hena sa nepoužívala len farbenie vlasov, ale aj na zdobenie tela, najmä rúk a nôh. V období starovekého Egypta sa objavili aj prvé parfumy. Vyrábali sa z myrhy, byliniek a korenia. Verili, že parfum je dar bohov.

Mužská móda
Muži nosili okolo bokov suknicu nazývanú šendejet. Siahal nad kolená a okolo pása bol previazaný kusom látky alebo kože. Cez ňu sa obliekalo dlhé rúcho z priesvitného plisovaného plátna, ktorý dopĺňal farebný opasok. V neskorších dobách sa začala nosiť zásterka, prípadne tunika s krátkymi rukávmi siahajúca až po členky. V tom istom čase sa objavilo aj dlhé rúcho so širokými rukávmi naberaný v páse.
Tak ako ženy aj muži nosili parochne. Chudobnejší sa strihali na krátko, pričom strih kopíroval tvar hlavy. Vlasy si upravovali hrebeňmi a masťami. Hrebene boli z dreva alebo kostí a používali sa aj na odvšivenie. Používali aj šperky a to hlavne náhrdelníky, narameníky, nákrčníky, ale aj prstene a náušnice. Chlapci mávali oholené hlavy alebo zapletený vrkôčik na jednej strane.
Takisto používali líčidlá. Líčenie sa veľmi nelíšilo od toho ženského. Oči si zvýrazneňovali čiernou linkou a zelenou medenkou. Tvár si holili do hladka. Primitívne holiace strojčeky boli vyrobené z medi.

Móda starovekého Egypta – ďalšie vrstvy spoločnosti
Kňaz
Kňazi nosili habit, ktorý sa riasil za mokra na vrúbkovanej doske. Rúcho mohli byť zdobené strapcami. Cez prsia nosili šerpu, vyšší kňazi nosili pri zvláštnych príležitostiach leopardiu kožu. Hlavu mali väčšinou vyholenú a to z hygienických dôvodov. Okrem faraóna boli jediní kto nosil obuv.
Vezír
Vezír bol najvyšším úradníkom, preto aj jeho oblečenie muselo zodpovedať jeho postaveniu. Nosil pektoral, čo bol znak úradu a dlhú tuniku. Rovnako ako faraón nosil bradku a často aj parochňu.
Pisár
Pisári sa takisto museli prispôsobiť svojmu postaveniu. Ich odev mal vystihovať čistotu ich práce, preto nosili jednoduchý, čistý biely odev.
Roľníci a otroci
Roľníci a otroci nosili jednoduché, lacné odevy z rozličných tkanín. V najstarších dobách sa nosili suknice z tŕstia, z palmových vlákien alebo kože. Mnohí muži, hlavne robotníci, chodili nahí. Ženy mali odhalené prsia. Sluhovia boli oblečení vyberanejšie ako obyčajný ľud. Oblečenie mali z plátna a suknicu so širokým opaskom.

Ďalšie články zo série Dejiny módy
40. roky 20. storočia a druhá svetová vojna
Zdroje
Móda – obrazové dejiny obliekania a štýlu
Napísal: kolektív autorov
Originálny názov: Fashion
Séria: Základný kameň rodinnej knižnice
Ikar: 2014
ISBN 9788055179407
Počet strán: 480
Ottova Encyklopédia: Staroveký Egypt
Napísal: kolektív autorov
Originálny názov: The encyclopedia od ancient Egypt
Ottovo nakladateľstvo: 2006
ISBN 9788073607463
Počet strán: 512
Od fíkového listu k džinum
Napísal: Jana Skarlantová
Grada publishing: 1999
ISBN 8071697850
Počet strán: 228